Dizertačná práca bola zameraná na skúmanie povrchových vlastností smrekového, dubového a bukového dreva. Sledovali sa interakcie na rozhraní laserový lúč – povrchové vlastnosti dreva. Výskumom sme vyhodnotili vplyv výkonu lasera, hustoty rastra, posuvnej rýchlosti laserovej hlavice a ohniskovej vzdialenosti na zmenu povrchových vlastností dreva. Kvantifikovali sme množstvo privedenej energie prostredníctvom IČ laserového lúča na plochu dreva, produkovaného CO2 laserovým systémom. Sledovali sa interakcie medzi dávkou dodanej energie H´ a percentuálnym úbytkom drevnej hmoty. Sledoval sa vplyv výkonu lasera, hustoty rastra, na zmenu geometrie povrchu prostredníctvom parametrov drsnosti R, v neposlednom rade aj vplyv týchto parametrov na farebné zmeny dreva. Určili sa korelácie medzi dávkou energie a zmenou farebných súradníc jednotlivých drevín. Skúmalo sa zmáčanie dreva štandardnými kvapalinami a stanovila sa voľná povrchová energia gravírovaných povrchov dubového a bukového dreva. Ako posledné sa sledovala farebná stabilita gravírovaných povrchov prostredníctvom urýchleného starnutia, v dvoch režimoch. Výsledky experimentu ukázali, že s nárastom dávky ožarovania v rozsahu 0 – 185,15 J∙cm-2 dochádza k lineárnemu úbytku drevnej hmoty na testovaných drevinách. Dochádza k rozdielnej sublimácii drevných elementov, v závislosti od ich hustoty. Farba dreva sa významne mení so zmenou parametrov nastavenia lasera a množstvom dodanej energie. Dochádza k výraznej farebnej diferencii (ΔEBK =51,77). Taktiež dochádzalo k výrazným zmenám farebných súradníc a* a b*. Morfológia povrchu dreva sa menila so zmenou parametrov nastavenia CO2 lasera. Väčší podiel na náraste drsnosti v oboch smeroch mala hustota rastrovania než samotný výkon lasera. Všetky parametre drsnosti vykazovali po gravírovaní vyššie hodnoty oproti referenčným telesám. V smere kolmo na vlákna bola zmena rádovo vyššia. V prípade farebnej stability sa gravírované povrchy ukázali ako farebne stabilnejšie, oproti brúseným povrchom, v oboch režimoch starnutia. Aj napriek farebným a morfologickým zmenám drevo dosahovalo vysokú voľnú povrchovú energiu. Gravírované povrchy dubového dreva vykazovali lepšie zmáčanie oproti bukovému drevu. Kvapaliny okamžite penetrovali do podkladu.