Kombináciou voľne dostupných výstupov z LiDAR-u, konvenčných GNSS prijímačov a aplikácií umožňujúcich prácu s geopriestorovými dátami v reálnom čase za pomoci cloud úložísk je možné vytvárať rôzne nástroje na zefektívnenie lesníckej prevádzky. V tejto práci sme sa zaoberali možnosťami aplikácie tejto kombinácie v procese plánovania ťažbového procesu. V rámci vysokoškolského lesníckeho podniku sme v štyroch porastoch experimentálne vyznačili ťažbové zásahy, pričom našim cieľom bolo pokúsiť sa odhadnúť objem stromov vyznačených na ťažbu za pomoci čítania výškového rastra metódou jednotných objemových kriviek a objemových tabuliek, zozbierať ďalšie využiteľné atribúty týchto stromov a vyhodnotiť časovú efektivitu tohto prístupu. Z výsledkov vyplýva, že odčítavanie výšky ako vstupného parametra do výpočtu zásoby stromov vyznačených na ťažbu spôsobuje podhodnotenie, najmä v porastoch s prírode blízkou štruktúrou, keďže menej presná pozícia uložená smartfónom spôsobuje extrémne chyby v prípade uloženia bodu do blízkych medzier. V prípade zapojených porastov sa chyba pohybuje do -20%. Výhodou tohto prístupu však je najmä možnosť časovo nenáročného ukladania ďalších atribútov bez potreby ich odhadu (sklon, vzdialenosť od liniek a pod.) alebo len s jednoduchým vizuálnym posúdením (kvalita kmeňa). V porovnaní s klasickým postupom umožňuje synchronizované mapovanie násobne zrýchliť celý proces (zapojením viacerých synchronizovaných zariadení) a poskytuje lepšie podklady ktoré uľahčujú rozhodovací proces.