Abstrakt Húdokova H. 2023. Fyziologická odozva vybraných lesných drevín na zmeny ich prirodzených environmentálnych podmienok. Dizertačná práca. ÚEL SAV Zvolen, FEE TU, Zvolen. 138 s. Lesy plnia zásadnú úlohu pri mitigácii dopadov zmien klímy. Avšak vysoká dynamika meniacich sa životných podmienok často neumožňuje prirodzenú adaptáciu lesných ekosystémov. Sucho a vysoká teplota negatívne ovplyvňujú základné fyziologické procesy, pričom práve primárna fáza fotosyntézy citlivo reaguje na pôsobenie týchto abiotických stresorov. Jednou z možností je selekcia takých druhov a ich populácií, ktoré si zachovajú odolnosť a vitalitu aj v podmienkach meniacej sa klímy. V práci sme testovali vplyv sucha a vysokých teplôt na základné fyziologické a niektoré metabolické procesy vybraných druhov drevín a ich proveniencií v rôznych rastových fázach s cieľom zachytiť rozdiely vo vnútrodruhovej a medzidruhovej variabilite daných znakov. Využívali sme najmä metodiku rýchleho a nedeštrukčného stanovenie výkonu fotosyntetického aparátu s hodnotením takých parametrov, ktoré citlivo odrážajú tieto negatívne vplyvy na fotosystém II u skúmaných drevín. Pri hodnotení vnútrodruhových rozdielov medzi provenienciami jedle bielej (Abies alba Mill.) v odozve na mierny stres zo sucha sme zistili, že proveniencie pochádzajúce z vyšších nadmorských výšok a chladnejšej klímy majú lepší výkon fotosyntézy v porovnaní s provenienciami pochádzajúcimi z optimálnych až nižších nadmorských výšok. Pri skúmaní vplyvu simulovaného sucha na sadenice smreka obyčajného (Picea abies L. H. Karst) s rôznym pôvodom sme zaznamenali veľkú variabilitu v biochemických reakciách (koncentrácia ABA, prolínu, fotosynteticky-aktívnych pigmentov a sekundárnych metabolitov) ako aj fyziologických reakciách (gazometrické merania, merania rýchlej a pomalej kinetiky fluorescencie chlorofylu a). Sadenice pochádzajúce z vyšších a nižších nadmorských výšok reagovali lepšie na pôsobenie stresu zo sucha než sadenice pochádzajúce z optimálnych podmienok pre rast smreka. Táto reakcia mohla byť spôsobená ich schopnosťou adaptácie na nepriaznivé podmienky v miestach ich pôvodu. Pri testovaní pôsobenia supraoptimálnych teplôt na výkonnosť fotochémie fotosystému II u rôznych druhov drevín (Abies alba, Fagus sylvatica, Picea abies, Pinus sylvestris a Quercus petraea agg.) sme zistili, že vyššou termotoleranciou disponujú listnaté dreviny v porovnaní s ihličnatými drevinami. Predkladaná práca poskytuje informácie o význame ekofyziologického prístupu pri skúmaní adaptačného a aklimačného potenciálu drevín z hľadiska udržania vitality a stability lesných ekosystémov strednej Európy.