Minerály epidotovej skupiny (MES), sú monoklinické sorosilikáty, kryštalizujú v priestorovej grupe P21/m, so všeobecným kryštalochemickým vzorcom A2M3[TO4][T2O7]O4(O10). Ich štruktúra je budovaná jedným samostatným tetraédrom TO4 a jednou dvojicou tetraédrov T2O7, ktoré spájajú dva typy oktaédrických reťazcov, rovnobežných s osou Y. Zoisit nie je členom epidotovej skupiny, pretože kryštalizuje v priestorovej grupe Pnma a v jeho štruktúre sa vyskytuje iba jeden typ oktaédrického reťazca. MES sú rozdelené do štyroch podskupín, klinozoisitovej, allanitovej, dollaseitovej a åskagenitovej, ktoré sú odvodené od klinozoisitu Ca2Al3[SiO4][Si2O7]O(OH) substitúciami v kľúčových pozíciách MES. Klinozoisitová podskupina je od klinozoisitu odvodená len homovalentnými substitúciami. Zvyšné tri sú charakterizované heterovalentnými substitúciami typu: A2(REE)3+ + M3M2+ → A2Ca2+ + M3M3+ pre allanitovú podskupinu, A2(REE)3+ + M3M2+ → A2Ca2+ + M3M3+ a M1M2+ + O4F- → M1M3+ + O4O-2 pre dollaseitovú podskupinu a A2(REE)3+ + O10O-2 → A2M2+ + O10(OH)- pre åskagenitovú podskupinu. MES sa vyskytujú vo veľkom množstve horninových typov magmatického alebo metamorfného pôvodu, či horninách alterovaných hydrotermálnymi procesmi, vznikajú pri širokom rozpätí tlakov a teplôt a boli opísané na veľkom množstve lokalít vrátane územia Západných Karpát. Preto môžu byť použité ako indikátor P-T podmienok kryštalizácie magmatických intrúzii, či jednotlivých prográdnych aj retrográdnych štádií metamorfózy, ale tiež môžu odzrkadľovať chemické zloženie fluíd pri alterácii hornín v hydrotermálnych systémoch.

Epidote-group minerals (EGM) are monoclinic sorosilicates, crystalize in space group P21/m and have a general formula A2M3[TO4][T2O7]O4(O10). Their structure is built by one single TO4 tetrahedron and one T2O7 tetrahedron pair, which connect two types of octahedral chains parallel to the Y axis. Zoisite is not a member of epidote-group anymore, because it crystallizes in the Pnma space group and only one type of octahedral chain is present in its structure. EGM are divided into four subgroups - clinozoisite, allanite, dollaseite and åskagenite subgroup, which are derived from clinozoisite Ca2Al3[SiO4][Si2O7]O(OH) by substitutions on key sites. Minerals of clinozoisite subgroup are derived from clinozoisite by homovalent substitution only. The remaining three subgroups are characterized by heterovalent substitutions of the A2(REE)3+ + M3M2+ → A2Ca2+ + M3M3+ type for allanite subgroup, A2(REE)3+ + M3M2+ → A2Ca2+ + M3M3+ a M1M2+ + O4F- → M1M3+ + for dollaseite subgroup, and A2(REE)3+ + O10O-2 → A2M2+ + O10(OH)- for åskagenite subgroup. EGM occur in a large number of rock types of igneous or metamorphic origin, or rocks altered by hydrothermal processes, form in a wide range of pressures and temperatures and were described from the large number of localities, including the area of the Western Carpathians. Therefore, they can be used as indicator of P-T conditions of igneous-intrusions crystallization, prograde or retrograde stages of metamorphism and they can also reflect the chemical composition of fluids in hydrothermal alteration systems.