V dnešnej dobe sa plasty využívajú v každom pracovnom odvetví od zdravotníctva po automobilový priemysel. Pre ich všestranné využitie je potrebné sa zaoberať ich požiarnotechmickými charakteristikami. Cieľom diplomovej práce bolo zistiť vplyv starnutia na horľavosť vybraných plastov polykarbonát (PC) a polymetylmetakrylát (PMMA), ktorých hlavné využitie je ako náhrada skla. Testovanie plastov sa vykonávalo podľa medzinárodnej normy STN ISO 1210 a to metódou A - vzorky umiestnené v horizontálnej polohe a metódou B - vzorky umiestnené vo vertikálnej polohe. Časť vzoriek bola vystavená poveternostným podmienkam v exteriéri počas doby 18 mesiacov, čo predstavovalo starnutie materiálu. Z hľadiska požiarnotechnických charakteristík sa sledovala lineárna rýchlosť horenia a doba samovoľného horenia. pri metóde A PC dosiahlo nižšiu horľavosť, pretože horenie na testovaných vzorkách nepresiahlo hranicu 25 mm oproti PMMA vzorkám, pri ktorých horenie vzoriek presiahlo hranicu 100 mm. Podľa normy boli PC a PMMA vzorky pri metóde A klasifikované do príslušných tried, kde PC vzorky boli v oboch skupinách zatriedené do triedy FH-1, a PMMA vzorky pred starnutím do triedy FH-3-36,4 a vzorky PMMA po starnutí do triedy FH-4-43,31. Pri metóde B sa vzorky PC pred starnutím klasifikovali do triedy FV-1 a PC vzorky po starnutí do triedy FH-1. Vzorky PMMA pri metóde B pred starnutím sa zaraďuje do triedy FH-4-71,6 a PMMA po starnutí do triedy FH-4-66. PC dosiahol lepšie požiarnotechnické vlastnosti a je menej horľavý ako PMMA. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že starnutie vzoriek malo vplyv na horľavosť obidvoch plastov.