V súčasnosti sa čoraz viac využívajú pri drevostavbách práve lepené drevené konštrukcie, nakoľko oproti masívnym dreveným konštrukciám sú lacnejšie, ponúkajú väčšiu variabilitu a dajú sa vyrábať aj z drevených prvkov, ktoré nie sú vhodné na použitie ako masívne prvky. Cieľom tejto práce bolo štúdium tvorby zuhoľnatenej vrstvy lepených drevených konštrukcií a získavanie údajov pre počítačové simulácie. Z lepených vzoriek dreva boli najprv získané údaje ako hustota a vlhkosť, a následne boli vzorky vystavené radiačnému panelu, pričom sa zaznamenávala zmena teplôt v dreve v čase skúšky. Po testoch boli vzorky rozrezané pre štúdium tvorby zuhoľnatenej vrstvy a záznamy o zmene teplôt boli vyhodnotené. Z výsledkov boli určené počiatočné a konečné teploty vplyvu vlhkosti na zmenu teploty v dreve a bolo zistené, že vzorky lepeného dreva zaťažené priečne na smer lepenia mali menšiu plochu zuhoľnatenia ako vzorky zaťažené pozdĺžne na smer lepenia. Ďalej možno zhodnotiť, že bežne používané stavebné lepidlá na drevo môžu pri požiaroch drevených konštrukcií vykazovať nedostatky ako slabá pevnosť spoja, čo môže zapríčiniť vznik trhlín v spoji a rýchlejšie oslabenie drevenej konštrukcie voči účinkom požiaru.