V dizertačnej práci skúmame postavenie dizajnu v transkultúrnej, západne orientovanej spoločnosti. Človeka, ako jej fyzického predstaviteľa, považujeme za primárneho nositeľa hodnôt a kontextu. Skrz jeho vnímanie a uspokojovanie vlastných potrieb, cyklicky sa opakujúcich kvôli vývojovým nedostatkom druhu homo sapiens sapiens, určujeme dizajn ako univerzálny spôsob ich kompenzácie. Skrz využívané spektrum produktov človek prezentuje svoju osobnosť, status, kultúrne zázemie a hodnotovú orientáciu. Podľa nášho názoru dizajn zastáva funkciu fyzického predstaviteľa kultúry a človek jej intelektuálneho kontextu. Zachovanie kultúrnej diverzity je závislé od prežitia fyzických predstaviteľov s pomocou správne zvoleného spektra dizajnov. Nájdením dominantných atribútov, viažucich sa v prenesenom význame na slovenskú kultúru, následne vytvárame produkt, poskytujúci utilitárne vlastnosti, podporujúce zachovanie kultúrnej diverzity. Vlastnosti ako adaptabilita, variabilita, precíznosť, funkčnosť a technická vyspelosť integrujeme do produktovej série záchranných systémov, určených na použitie v krátkodobých a dlhodobých stavoch núdze.