Jakub Dikej: Minerály turmalínovej superskupiny v hydrotermálnych procesoch Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra mineralógie a petrológie Bakalárska práca, 58 strán, 2014 Minerály turmalínovej superskupiny sú cyklickými alumobórosilikátmi so štruktúrnym vzorcom: XY3Z6(T6O18)(BO3)3V3W, pričom klasifikácia superskupiny je založená na obsadzovaní pozície X, na základe ktorej rozoznávame alkalické (X = Na1+, K1+), vápenaté (X = Ca2+) a X-vakantné (X = □) skupiny. Ďalšie delenie do sérii je založené na obsadenosti pozície W, na základe ktorej rozoznávame oxy-turmalíny (W = O2-), hydroxy-turmalíny (W = OH1-) a fluór-turmalíny (W = F1-). Všetky turmalíny kryštalizujú v trigonálnej sústave s bodovou grupou 3m a s priestorovou grupou R3m. Najčastejšie tvoria prizmatické kryštály s hexagonálnym alebo ditrigonálnym prierezom. Môžu tiež tvoriť ihlicovité až vláknité agregáty, narastajúce paralelne alebo radiálne. Farebne patria medzi najvariabilnejšie skupiny minerálov. Ich tvrdosť v Mohsovej stupnici dosahuje hodnoty 7 až 7,5 a hustota sa pohybuje v rozmedzí 2,9 až 3,3 g.cm-3. Substitúcie vyskytujúce sa v štruktúre turmalínu môžu byť homovalentné aj heterovalentné, môžu sa vymieňať dva katióny alebo anióny, ale môžu byť prítomné aj zložité substitúcie, kedy sa vymieňa viac katiónov aj aniónov naraz (3 a viac). V hydrotermálnych procesoch sa turmalíny vyskytujú v rôznych prostrediach, základné delenie ich výskytov spätých s hydrotermálnymi procesmi je: 1) ložiská späté s granitoidnými intrúziami; 2) žily vo vulkanických horninách; 3) žily v metamorfných horninách; 4) stratiformné ložiská v metasedimentoch a v metavulkanitoch. Na území Slovenska je veľké množstvo výskytov turmalínov. Ako modelová lokalita bola vybraná Čučma – Gabriela, odkiaľ bola vzorka analyzovaná elektrónovou mikroanalýzou a práškovou difraktometriou. Po prepočte analýz boli zistené dve dominantné substitúcie: uvit/feruvitová Ca(MgFe2+)(NaAlFe3+)-1 a magnezio-foititová X□AlFe3+(NaMgFe2+)-1. Hlavnú masu turmalínov zo vzorky tvorí feruvitová zložka, menšiu časť zaberá skoryl-dravit a miestami na okrajoch kryštálov je zastúpený magnezio-foitit. Kľúčové slová: turmalín, bór, kryštalografia, kryštalochémia, hydrotermálny proces, žilné mineralizácie, stratiformné mineralizácie, gemerikum

Jakub Dikej: Minerals of tourmaline supergroup in hydrothermal processes Comenius University in Bratislava, Faculty of Natural Sciences, Dpt. Of Mineralogy and Petrology Bachelor thesis, 58 pages, 2014 Minerals from tourmaline supergroup are cyclic aluminio-boron-silicates with structural formula: XY3Z6(T6O18)(BO3)3V3W. The nomenclature of the supergroup is based on occupation of X-site, which divide the supergroup into alkali (X = Na1+, K1+), calcic (X = Ca2+) and X-vacant (X = □) groups. Another division into series is based on occupation W-possition, which divides supergroup into oxy-tourmaline (W = O2-), hydroxy-tourmaline (W = OH1-) and fluor-tourmaline (W = F1-) series. Tourmalines crystallize in trigonal system, with point group 3m and space group R3m. They usually form prismatic crystals with hexagonal or ditrigonal section. They also can form acicular to fibrous agregates accumulating parralelly or radialy. Tourmalines belong among the most variable minerals in colour. Their hardness in Mohs scale is 7 to 7,5 and density varies from 2,9 to 3,3 g.cm-3. Substitutions occuring in structure of tourmaline can be homovalent or heterovalent, they can exchange 2 cations or anions, but also there can be present complex substitution, when 3 or more cations or anions are exchanging. In hydrothermal processes tourmalines are present in different enviroments, which can be divided to: 1) granitoid-related deposits; 2) veins in volcanic rocks; 3) veins in metamorphic rocks; 4) various types of stratabound ores, in both metasedimentary and metavolcanic terranes (Slack, 1966). In Slovakia there is an abundance of localities with tourmaline minerals. Čučma - Gabriela was selected as model locality, from which sample was analysed by electron microprobe and powder X-ray diffractometry. Microprobe analyses revealed, that two dominant substitutions control the composition: uvitic/feruvitic Ca(MgFe2+)(NaAlFe3+)-1 and magnezio-foititic X□AlFe3+(NaMgFe2+)-1. Main mass of tourmalines from analysed specimen belong to feruvite, smaller areas belong to schorl-dravite and the rim of crystals in some places is magnesio-foitite. Key words: tourmaline, boron, crystallography, crystal chemistry, hydrothermal process, vein mineralizations, stratiform mineralizations, Gemeric superunit