V diplomovej práci sme venovali posúdeniu rizika zberu a požívania húb obsahujúcich ortuť z oblasti Krupiny a z environmentálne zaťaženej oblasti Malachov. Zaujímali sme sa najmä o to, do akej miery sa tepelnou úpravou (smažením a varením) zmenší obsah Hg v hubách. Začiatok práce je zameraný na rozbor danej problematiky, stanovenie cieľov a charakteristiku riešenej oblasti. V ďalšej časti sme sa venovali odberu vzoriek húb bedle vysokej (Macrolepiota procera), pečiarky poľnej (Agaricus campestris), prašnice bradavičnatej (Lycoperdon perlatum), pôvabnice fialovej (Clitocybe nuda), plamienky zamatovohlúbikovej (Flammulina velutipes), rýdzika pravého (Lactarius deliciosus), strmuľky inovaťovej (Clitocybe nebularis), jelenky poprehýbanej (Hydnum repandum) a pôdy v období od októbra 2020 do apríla 2021. Výsledky boli analyzované na atómovom absorpčnom spektrofotometri AMA 254 a v poslednej časti spracované do tabuliek a grafov. Výsledky sušených húb z oboch odberných oblastí sa pohybovali v koncentráciách pre celé plodnice od 0,020 mg.kg-1 (plamienka zamatovohlúbiková) po 19,254 mg.kg-1 (strmuľka inovaťová). Z dôvodu výraznej dehydratácie v procese smaženia sa obsah ortuti v hubách znížil v priemere približne o 68 % v porovnaní so sušenými hubami, ak sa údaje pre sušené aj smažené huby vyjadrujú na základe suchej biomasy. Obsah ortuti vo vodách z varenia sušených húb sa pohyboval v rozmedzí od 0,00008 ± 0,00001 mg.l-1 v hlúbiku plamienky zamatovohlúbikovej po 0,06964 ± 0,00604 mg.l-1 v klobúku strmuľky inovaťovej. Výsledné hodnoty sme porovnali s limitmi na základe ktorých môžeme konštatovať, že huby ktoré sa vyznačovali vysokým obsahom ortuti v sušenej forme, obsahovali relatívne vysoké koncentrácie tohto prvku aj po smažení, pričom voda z varenia týchto húb taktiež obsahovala zvýšené koncentrácie Hg.