Abstrakt V práci je zhrnutý výskum opálov a (limno-)silicitov stratovulkánu Poľana, sú identifikované minerálne fázy, ďalej je uvedená charakteristika vystupovanie opálu, šruktúrna charakteristika jednotlivých opálov, ich chemické zloženie a obsah vody a výsledky výskumu farebnej variability opálov. Výsledkom terénneho výskumu bol preukázaný výskyt (limno-)silicitov a opálov len v externých častiach stratovulkánu Poľana. Opály sú viazané na samostatné žily prevažne v andezitoch (napr. Detva, Hriňová, Povrazník), ako redeponované produkty na tufové súvrstvia (drevné opály; napr. Ponická Huta, Strelníky, Detva), ako súčasť limnosilicitov v malých sedimentárnych panvičkách (napr. Detva, Strelníky, Dúbravica), zriedkavo ako súčasť hydrotermálneho Fe zrudnenia na styku vulkanitov a mezozoických karbonátov (Ľubietová- Jamešná) a sú tiež súčasťou výplne dutín chalcedónov v ryodacitoch (Hrochoť). Na vybraných vzorkách bolo použitých viacero výskumných metód: optická mikroskopia, elektrónovooptické metódy (SEM, WDS, EDS, CL, TEM, SAED), prášková rtg. difrakcia, infračervená a Mössbauerova spektroskopia a termická analýza, kombináciou ktorých mohli byť interpretované niektoré fyzikálne vlastnosti, štruktúrne a chemické charakteristiky študovaného materiálu. Výskumom obyčajných opálov sme zistili, že sú tvorené opálom-CT a minerálmi zo skupiny smektitu (pravdepodobne montmorillonit), ktorý je v submikroskopickej forme a spôsobuje hydroskopickosť opálov. Tieto opály majú výrazné zastúpenie Fe, ktoré je viazané v amorfnej forme v SiO2 géle. Zároveň sa preukázal trend zvyšovania obsahov fosforu v opáloch so zvyšujúcim obsahom železa. Bolo preukázané, že časť prvkov v pôvodnom hydrotermálnom SiO2 géle mohla pochádzať z rozkladu pyroxénov. Rôzna farba drevných opálov je spôsobená najmä stavom pôvodného dreva v čase opalizácie, z časti tiež prítomnosťou smektitov alebo enormne zvýšeným obsahom železa. Nezistila sa žiadna preferencia nejakého druhu stromu pri opalizácii a tiež závislosť farby drevného opálu od druhu stromu. Identifikované boli rody Pinuxylon sp. (Pinaceae), Zelkovaxylon sp. (Ulmaceae) a Laurinuxylon sp. (Lauraceae). V opáloch a v limnosilicitoch výrazne dominuje opál-CT, opál-A je reprezentovaný hyalitom, ktorý vo všetkých pozorovaných prípadoch je poslednou precipitujúcou SiO2 fázou. Zároveň sme zistili, že časť drevných opálov ako aj „železité opály“ z lokality Jamešná nie sú tvorené opálom, ale vysoko v nich dominuje mikrokryštalický kremeň resp. chalcedón. V prípade sekundárnych nálezov opál obsahujúcich SiO2 látok, najlepším markerom na odlíšenie limnosilicitov od opálov je prítomnosť organických zvyškov, framboidálneho pyritu a pestrá farebná variabilita, charakteristická pre limnosilicity. V limnosilicitoch z Čudanovej boli identifikované žilky Mn mineralizácie, reprezentované pyroluzitom a romanéchitom. Je to prvý výskyt mangánovej mineralizácie v limnosilicitoch v Západných Karpatoch. Pomocou rôznych analýz sme zistili, že na použitie v gemológii sú najvhodnejšie oranžové až tmavočervené, priesvitné drevné opály bez výraznejšieho podielu smektitov a priesvitné limnosilicity s Mn dendritmi a bez pyritu z lokality Dúbravica – Čudanova. Tento materiál je vhodný nielen na výrobu kabošonov, ale aj stupňovcov, či iných brusov. Silicity z lokality Jamešná sú vhodné aj na dekoračné účely. Kľúčové slová: opál, kremeň, chalcedón, limnosilicity, chemické zloženie, rtg. prášková difrakcia, Poľana