Diplomová práca je zameraná na problematiku termickej odolnosti dreva a drevných materiálov. Na drevo, ako široko využívaný, ale horľavý materiál, sú kladené stále vyššie nároky. Z hľadiska protipožiarnej ochrany sa výskumy zameriavajú na neustále zvyšovanie jeho termickej odolnosti prostredníctvom rôznych retardačných látok. Cieľom diplomovej práce bolo posúdiť termickú odolnosť vzoriek borovicového dreva modifikovaných expandovateľným grafitom v porovnaní s nemodifikovanými drevnými vzorkami a taktiež vzájomne porovnať účinnosť štyroch použitých typov expandovateľných grafitov. Expandovateľný grafit bol na vzorkách fixovaný vodným sklom, ktoré samo o sebe vykazuje retardačné účinky. Na experiment boli využité vzorky borovicového dreva s rozmermi 50 mm x 40 mm x 10 mm a s vlhkosťou 6,02 %. Experiment spočíval v zaťažení vzoriek radiačným tepelným zdrojom, ktorým bol tepelný infražiarič a prebiehal v laboratórnom prostredí. Výsledky potvrdili vhodnosť využitia expandovateľného grafitu ako retardačného prostriedku, nakoľko sa vzorky modifikované ktorýmkoľvek typom expandovateľného grafitu nevznietili, na rozdiel od nemodifikovaných vzoriek. Spomedzi porovnávaných typov grafitov sa ako najúčinnejšie retardéry prejavili expandovateľný grafit 40 D +500 – z hľadiska relatívneho úbytku hmotnosti a expandovateľný grafit 25 K +180 – z hľadiska tvorby zuhoľnatenej vrstvy na povrchu dreva.