Reintrodukcia veľkých mäsožravcov v Nórsku priniesla nové výzvy v oblasti manažmentu krajiny a zmenila tradičné spôsoby pastierstva v mnohých oblastiach. Vláda zaviedla viaceré opatrenia na zmiernenie konfliktu medzi mäsožravcami a hospodárskymi zvieratami. Jedným z nich je použitie elektrických ohradníkov, ktoré sa zdajú byť veľmi účinným preventívnym nástrojom. Ich vplyv na necieľové druhy však zostáva nedostatočne preskúmaný. Zámerom bakalárskej práce bolo zdokumentovať vplyv oplotenia na správanie a distribúciu voľne žijúcich druhov živočíchov. Výskum prebiehal v regióne Innlandent v okrese Grue (Nórsko), od januára do novembra 2022. Základnou metódou pri získavaní dát bolo použitie fotopascí v blízkosti oplotenia, pomocou ktorých sa získala predstava o behaviorálnych reakciách zvierat pri kontakte s plotom. Ako kontrolná metóda slúžil „pellet counting“ (počítanie trusu), ktorý dopĺňa kvantitatívne dáta z pozorovaní. Získané dáta boli porovnávané v rámci sezóny, keď bola ohrada pod prúdom, ale aj keď ostávala prítomná len ako fyzická bariéra. Pri pellet countingu boli okrem hlavnej oblasti plotu sledované aj dve kontrolné oblasti v jej blízkosti, aby sme získali čo najlepšiu predstavu o tom, ako môže prítomnosť oplotenia ovplyvniť prirodzenú distribúciu druhov. Počas sledovaného obdobia bolo zaznamenaných približne 58 jedincov patriacich 11 rôznym druhom, ktoré prišli do kontaktu s bariérou. Najviac dát sa podarilo získať v prípade srnca lesného (Capreolus capreolus) a losa mokraďového (Alces alces). Oba druhy sú schopné plot preskočiť, avšak ich behaviorálne prejavy sú odlišné. V prípade mláďat boli odpozorované problémy plot prekročiť, čím pomerne často dochádzalo k oddeleniu samíc a mláďat u oboch druhov. Na základe dát je možné zhodnotiť, že spôsob interakcie s plotom do veľkej miery závisí od druhu, ale aj od individuálnych skúseností jedinca.