Nové technológie menia spôsob uvažovania o architektúre a priestore a postupne sa stávajú bežnou praxou. Stále častejšie sú tak využívané pri simulácii, generatívnych procesoch či fabrikácii za účelom zlepšenia vlastností navrhovaného priestoru. V rámci výpočtového navrhovania sa objavuje pojem performatívneho modelovania. Tento prístup dovoľuje presnejšie uchopenie komplexných problémov a ich riešení pomocou simulácií či generatívnych procesov už počas tvorby. Nedávny pokrok v technológii virtuálnej reality umožňuje preniesť sa do neexistujúcich priestorov či svetov a sprostredkovať tak navrhovaný alebo už nejestvujúci priestor. Práca skúma použitie tohto nástroja v rámci performatívneho modelovania. Zaoberá sa pritom skúmaním vplyvu priestoru na vnímanie užívateľa ako formy performatívnosti priestoru. Skúma možnosti záznamu, spracovania dát a predikcie vnímania priestoru ako súčasti spätnej väzby v rámci performatívneho modelu. Zároveň overuje možnosti použitia strojového učenia ako nástroja spracovania komplexných dát vnímania priestoru užívateľom. Vo forme predikcie tak skúma možnosť použitia týchto metód ako nástroj evaluácie navrhovaného priestoru.