Práca sa zaoberá objektom kostola, ktorého návrh vytvoril architekt Vladimír Karfík pôvodne pre Otrokovice v roku 1937 – ale realizoval ho až o niečo neskôr v upravenej podobe na Slovensku v Partizánskom – cez prizmu dvoch paralelných cieľov. Na jednej strane tu ide o vyzdvihnutie nových skutočností v súvislosti s vybraným architektonickým dielom od významného českého architekta, pričom záber sa neobmedzuje na dielo samotné, ale rovnako na širšie súvislosti a jeho vzťah k prostrediu, do ktorého je vsadené. Na druhej strane práca poukazuje na to, že spôsob nazerania na skúmanú architektúru cez vybrané tematické východiská môže ponúknuť jednak menej tradičný uhol pohľadu na skúmaný problém, ktorý môže viesť k identifikovaniu nových skutočností pri výskume architektúry, ale takýto prístup môže byť aplikovaný tiež v úvodnej fáze procesu navrhovania vo výučbe študentov architektúry, kedy je dôležité určiť priority, ktoré by mal budúci projekt zohľadniť. Týmto spôsobom chce práca poukázať na dôležitú úlohu teórie architektúry v praxi, kde je aplikácia môže cez kritické a koncepčné myslenie viesť ku kvalitnejšej architektúre.