Predložená diplomová práca pojednáva o Au-polymetalickej minerálizácii na bani Rozália v Hodruši – Hámroch (Štiavnický stratovulkán), v súčasnosti jedinom aktívne ťaženom ložisku zlata na Slovensku. Cieľom práce je terénnym výskumom a modernými analytickými metódami poskytnúť informácie o charaktere zrudnenia vo východnej časti ložiska, kde v tomto čase prebieha ťažba. Mineralizácia vznikla počas troch vývojových štádií. Nerudnú žilnú výplň mineralizovaných štruktúr tvoria viaceré typy kremeňa, Ca-Mn-Mg-Fe karbonáty (kalcit, rodochrozit, dolomit, ankerit a siderit) a silikáty rodonit, muskovit, chlorit, adulár a dickit. Hlavnými rudnými minerálmi sú sfalerit a galenit, sprevádzané chalkopyritom, zlatom, pyritom a teluridmi hessitom a petzitom. Sulfidické minerály vystupujú vo forme zhlukov, pásikov, vtrúsených zŕn alebo žiliek. Zlato vytvára mikro- až makroskopické zlatinky alebo vtrúsené zrná v kremeni, karbonátoch alebo v asociácii s hlavnými sulfidmi a teluridmi. Výrazná je afinita zlata ku galenitu. Minerály žilnej výplne vytvárajú brekciovité – kokardové a páskované textúry. Okoložilné premeny sú typu adularizácie, sericitizácie, propylitizácie, silicifikácie, pyritizácie a zriedkavejšie argilitizácie.