V bakalárskej práci sme sa venovali rozšíreniu a rastu duba plstnatého (Quercus pubescens Willd.) a duba cerového (Quercus cerris L. ) v oblasti Krupinskej planiny. Cieľom bakalárskej práce bolo získať, spracovať a poskytnúť informácie o základných rastových a regeneračných procesoch duba plstnatého (Quercus pubescens) a duba cerového (Quercus cerris) na základe dostupného empirického materiálu z troch lokalít Medovarce, Plášťovce a Drieňovo v oblasti Krupinskej planiny. Z výsledkov sme zistili, že dub cerový (Quercus cerris) dosahuje väčšie dimenzie ako dub plstnatý (Quercus pubescens). Ďalej sme zistili, že na lokalite Drieňovo dub cerový (Quercus cerris) v porovnateľnom veku 50 rokov dosahuje výrazne menšie dimenzie ako na lokalite Medovarce a Plášťovce. Najvyššie priemerné hodnoty defoliácie a zlý zdravotný stav duba plstnatého vyplývajú pravdepodobne z dôvodu kompetičných výhod a rýchlejšieho rastu duba cerového na bonitne lepšom stanovišti Medovarce. U obidvoch drevín možno pozorovať to, že podstatná časť prirodzenej obnovy pripadá na dve časové obdobia a to 1890-1910 a 1940-1950. Najvyššie prírastky boli systematicky zaznamenané pre lokalitu Medovarce u vitálnych jedincov pre oba druhy drevín. Na relaskopických výskumných plochách s vyšším počtom stromov, hustotou a zastúpením duba plstnatého (Quercus pubescens) sú radiálne prírastky oboch drevín nižšie a v prípade dreviny dub cerový (Quercus cerris)štatisticky významne. Dlhodobá stagnácia prirodzenej obnovy a postupné odumieranie jedincov duba plstnatého, ktoré možno na lokalite Medovarce považovať za akútne naznačujú pokles populácie v oblasti Krupinskej planiny.