Pohorie Oravskej Magury patrí medzi územia Slovenska, ktoré sú doteraz botanicky nedostatočne preskúmané, hlavne pokiaľ ide o bryoflóru. Záujmové územie, Prírodná rezervácia Paráč nachádzajúca sa v západnej časti pohoria Oravskej Magury, prezentuje posledné zo zachovalých zvyškov pôvodných porastov vysokohorských smrečín s jarabinou vtáčou na flyšovom podklade Oravskej Magury. V rámci našej práce sme vykonali floristický prieskum v Prírodnej rezervácií Paráč a následne analyzovali ekologické charakteristiky zaznamenaných druhov cievnatých rastlín a machorastov, na základe Ellenbergových indikačných hodnôt pre svetlo, teplotu, vlhkosť, kontinentalitu, reakciu a živiny, a tiež ich väzbu na lesné ekosystémy. Substrátové preferencie boli zisťované len pre machorasty. V rámci študovaného územia sme zaznamenali celkovo 183 taxónov, z čoho 88 sú cievnaté rastliny a 95 machorasty (70 machy a 25 pečeňovky). Na základe aktuálnych Červených zoznamov Slovenska sme identifikovali jeden zraniteľný (VU) druh (Veratrum album subsp. lobelianum) a štyri druhy takmer ohrozené (NT) (Blechnum spicant, Brachydontium trichodes, Campanula serrata a Trientalis europaea), ako aj tri endemity Karpát (Campanula serrata, Crocus discolor a Soldanella carpatica). Cievnaté rastliny poukazovali na pomerne dobre osvetlené, mierne vlhké stanovištia so oceánickejšou klímou. Voči teplote, pôdnej reakcii a obsahu živín v pôde boli druhy zväčša indiferentné. Väčšina druhov cievnatých rastlín (45%) sa vyskytuje na lesných aj nelesných stanovištiach, avšak až takmer jedna štvrtina (23%) je viazaná iba na lesné prostredie. Machorasty odrážajú viac-menej mierne zatienené až dobre osvetlené, chladnejšie, vlhšie, kyslé a na živiny chudobné stanovištia. S ohľadom na kontinentalitu, väčšina druhov je suboceanická až subkontinentálna. Podobne ako u cievnatých rastlín, väčšina machorastov (52%) je naviazaných na lesné aj nelesné ekosystémy, zatiaľ čo až pre jednu tretinu (32%) je charakteristický uzavretý lesný porast. Na základe substrátovej preferencie zaznamenané druhy machorastov najčastejšie rastú na pôde (81%), a skalách (56%), menej často na štrku a piesku (43%), mŕtvom dreve (36 %), rašeline (27%) či živom dreve (26%). Pomerne vysokú diverzitu rastlín, najmä machorastov, pripisujeme zachovalosti študovaného územia, ako aj rôznorodosti lesných a nelesných biotopov (uzavreté aj rozvoľnené smrekové porasty, kroviny s čučoriedkou, horské podmáčané lúčky, prameniská) a substrátov, ktoré sa v ňom nachádzajú (ihličnaté a listnaté stromy v rôznom veku, dostatok objemu mŕtveho dreva, prírodné vývraty, skaly). Táto práca prispieva k lepšiemu poznaniu flóry Oravskej Magury.