Téma zameraná na schopnosti drevokazných húb akumulovať ťažké kovy je na území Slovenska relatívne málo známa. Práve z tohto dôvodu je potrebné postupnými pokusmi získať nové skúsenosti a viac potrebných výsledkov, ktoré nám prinesú vhodné informácie pre aplikáciu do samotnej praxe tejto metódy sanácie. Táto diplomová práca sa zameriava na testovanie možností využitia hlivy ustricovitej na akumuláciu ťažkých kovov z popola vznikajúceho zo spaľovania uhlia. Popol pochádza z dvoch závodov, ktoré denne vyprodukujú veľké množstvo takéhoto odpadu a to z teplárne vo Zvolene a tepelnej elektrárne v Novákoch. Cieľom práce bolo nielen otestovať schopnosť hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus) akumulovať ťažké kovy z popola, ale aj zaznamenať zmeny zloženia rastového substrátu a zmeny v pomere zastúpenia iných chemických prvkov. Pokus prebiehal v laboratórnych podmienkach za použitia prírodného kmeňa hlivy spolu s pridaním drevnej štiepky, aditíva a samotného popola. Z jednotlivých zložiek vznikol substrát, ktorý bol po prerastení hlivou analyzovaný v špecializovanom laboratóriu Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Analýzou sa naplnili naše predpoklady. Zistili sme pokles koncentrácie ťažkých kovov a naopak zvýšenie koncentrácie minerálnych prvkov v substrátoch oproti čistým vzorkám popola. Táto diplomová práca preto poskytuje cenné informácie a posúva nás vpred v oblasti ekologickej sanácie toxického popola s minimalizáciou negatívnych dopadov na životné prostredie.