Cieľom diplomovej práce bola klasifikácia rastlinných spoločenstiev lesných biotopov v rámci Prírodnej rezervácie Zámutovské skaly a Prírodnej rezervácie Zámutovská jelšina situovaných v Slanských vrchoch, rovnako ako aj analýza ekologických charakteristík zaznamenaných druhov cievnatých rastlín a machorastov. V študovanom území sme realizovali 18 reprezentatívnych fytocenologických zápisov podľa metódy zürišsko-montpellierskej školy. Pomocou Ellenbergových indikačných indexov sme vykonali analýzu ekologických charakteristík zaznamenaných druhov pre svetlo, teplotu, vlhkosť, živiny, reakciu a kontinentalitu. V rámci záujmového územia bolo celkovo zaznamenaných 185 cievnatých rastlín a 71 machorastov. Prostredníctvom metódy TWINSPAN bolo všetkých osemnásť zápisov rozdelených do piatich skupín podľa ich odlišnosti v druhovom zložení. Na základe syntaxonomickej klasifikácie vychádzajúcej z analýzy synoptickej tabuľky boli jednotlivé skupiny zápisov zaradené do nasledujúcich asociácií: Waldsteinio geoides-Spiraeetum mediae. Mercuriali perennis-Fraxinetum excelsioris, Aceri platanoidis-Tilietum platyphylli, Dentario bulbiferae-Fagetum sylvaticae, Carici elongatae-Alnetum glutinosae. Z hľadiska skupín lesných typov boli tieto skupiny zápisov zaradené do Carpineto-Quercetum vyšší stupeň, 1. vegetačného stupňa (vs) edaficko-trofického radu B, Tilieto-Aceretum nižší stupeň, 3. vs edaficko-trofický rad C, Carpineto-Aceretum vyšší stupeň, 2. vs edaficko-trofický rad C a Fraxineto-Alnetum, 5. vs edaficko-hydrický rad c. Analýza ekologických indikačných hodnôt pre svetlo, teplotu a vlhkosť ukázala, že postupne klesá počet svetlo-, teplo- a suchomilných druhov v prospech tieňo-, chladno- a vlhkomilnejších druhov, od porastov xerofilných skalných krovín cez sutinové javorovo-jaseňové, sutinové javoro-jaseňovo-lipové a bukové lesy k jelšovému lesu a naopak, pribúdajú druhy nitrofilné. Z hľadiska reakcie majú vo všetkých skupinách zápisov najvyššie zastúpenie druhy mierne kyslých až neutrálnych pôd. Výsledky našej práce ukázali, že pri fytocenologických štúdiách nielen cievnaté rastliny, ale aj machorasty majú diagnostickú hodnotu pri klasifikovaní rastlinných spoločenstiev. Diplomová práca dopomáha k lepšiemu poznaniu rastlinných spoločenstiev lesných biotopov Slanských vrchov.