Diplomová práca je zameraná na porovnanie metód určenia absolútnej štruktúry opticky aktívnych organických látok. Správne určenie absolútnej štruktúry a absolútnej konfigurácie potenciálnych liečiv je kľúčové pre farmaceutický priemysel. Stanovili sme kryštálovú štruktúru aj absolútnu štruktúru siedmych zlúčenín zo skupiny antagonistov opiátov, používaných hlavne pri liečbe alkoholizmu, drogovej závislosti na opiátoch alebo pri život ohrozujúcich stavoch intoxikácie opiátmi. Analyzovali sme kryštálové štruktúry metoxy derivátov liečiv (metoxynalbufín a metoxynalmefén), ktoré obsahovali len neutrálne molekuly. Zvyšné zlúčeniny boli vo forme hydrochloridov. Kryštálové štruktúry hydrochloridových derivátov aktívnych látok, s výnimkou nalmefén hydrochloridu a naloxón hydrochlorid dihydrátu, obsahovali aj molekuly metanolu ako solventu. Metanol ako solvent sa nachádza v kryštálovej štruktúre zlúčenín α-nalbufín hydrochlorid metanol monosolvát, β-nalbufín hydrochlorid metanol monosolvát, naltrexón hydrochlorid metanol monosolvát a naloxón hydrochlorid metanol monosolvát. Absolútna štruktúra naloxón hydrochlorid dihydrátu nebola doteraz ešte určená. Vykonali sme redeterminanciu kryštálovej štruktúry naloxón hydrochlorid dihydrátu aj s určením absolútnej štruktúry. Absolútne štruktúry boli určené správne vo všetkých vzorkách pomocou klasickej metódy Flackovho parametra, metódou Bayesianovej štatistiky a Parsonovej metódy v kryštalografických programoch SHELXL, Olex2.refine, CRYSTALS a PLATON. Porovnaním parametrov klasickej metódy Flackovho parametra, metódy Bayesianovej štatistiky a Parsonovej metódy sme zistili, že Parsonova metóda na určenie absolútnej štruktúry sa javí ako najideálnejšia, i keď pri problematickejších dátach je vhodné použiť aspoň dve metódy určenia absolútnej štruktúry.