Kontaminácia pôdy a vody látkami z antropogénnej činnosti nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Medzi znečisťujúce látky, ktoré si vyžadujú pre svoje vlastnosti pozornosť, patria aj znečisťujúce látky organického pôvodu. Z hľadiska posúdenia ich vplyvov na vodné prostredie a pôdu je dôležité zhodnotiť a posúdiť toxicitu týchto látok. Dizertačná práca sa zaoberá vplyvom vybraných chemických látok, organického pôvodu, na lesné prostredie ovplyvnené procesom ťažby dreva. Hlavným sledovaným ukazovateľom sú nepolárne extrahovateľné látky. Experimentálna časť je zameraná na zhodnotenie vplyvov vybraných chemických látok na abiotické (pôda, povrchová voda) a biotické zložky lesného ekosystému na troch lesných porastoch, inventarizáciu prevádzkových kvapalín (olejov) používaných v dopravno-mechanizačných zariadeniach pri ťažbe a manipulácii s drevom. Zaoberá sa spôsobmi regenerácie prevádzkových kvapalín, stanovením zloženia nových, použitých a regenerovaných olejov, zhodnotením zloženia olejov z hľadiska toxicity a návrhom environmentálne najpriaznivejšieho spôsobu regenerácie prevádzkových kvapalín. Výsledky monitoringu pôdy a povrchovej vody poukazujú na zvýšené koncentrácie fyzikálno-chemických ukazovateľov, predovšetkým nepolárnych extrahovateľných látok, ktoré boli spôsobené únikmi prevádzkových kvapalín z dopravno-mechanizačných zariadení, znečistením zo starších environmentálnych záťaží, humínovými látkami . Pri hodnotení vplyvu ťažby na pôdu, vodu z povrchových zdrojov a na vegetáciu sa nepotvrdil vplyv nepolárnych extrahovateľných látok na počet a pokryvnosť druhov na sledovaných plochách. V dizertačnej práci sú popísané tri metódy regenerácie odpadových prevádzkových kvapalín: fyzikálno-chemická úprava, destilácia a elektrostatické čistenie. Vzorky regenerované týmito spôsobmi boli použité na stanovenie ich zloženia metódou plynovej chromatografie s hmotnostnou detekciou. Rozdiel v zložení nových, použitých a regenerovaných olejov závisel od spôsobu regenerácie. Využitím toxikologických a ekologických informácií (ekotoxicita) z kariet bezpečnostných údajov a vedeckých publikácií zaoberajúcich sa toxicitou chemických látok, z databáz Pubchem, ChemicalBook boli identifikované vlastnosti uhľovodíkov, ktoré vykazujú ekotoxické, mutagénne, teratogénne, karcinogénne a iné účinky. Na základe výsledkov získaných z analýzy zloženia prevádzkových kvapalín (nových, použitých a regenerovaných) a po regenerácii týchto vzoriek sa zistilo, že environmentálne najpriaznivejším spôsobom regenerácie bolo elektrostatické čistenie a to so zachovaním pôvodných vlastností prevádzkových kvapalín (účel použitia).