Primárne lesy sú cennými zásobárňami prirodzenej biodiverzity a poskytujú neoceniteľný zdroj poznatkov pre inšpiráciu lesníctva. Nedostatok dlhodobých pozorovaní a priestorových záznamov o diverzite a produkcii obmedzuje naše chápanie tak časovej, ako aj priestorovej dynamiky vegetácie. V tejto práci sme skúmali 19 ročnú dynamiku bylinného podrastu v najstarších prírodných jedľovo-bukových rezerváciách na Slovensku a taktiež priestorové vzťahy s využitím 119 inventarizačných plôch Národnej inventarizácie lesov SR. Výsledky ukázali, že diverzita bylinného podrastu sa v čase menila, pričom bola najvyššia v štádiu rozpadu a najnižšia v štádiu dorastania. Druhy vykazovali rôzne reakcie na uvoľnené niky, pričom niektoré reagovali pozitívne, niektoré negatívne a niektoré vôbec. Zo sledovaných druhov približne jedna tretina preukázala reakciu na vývoj stromovej vrstvy. Z hľadiska životných foriem boli v najúspešnejšie hemikryptofyty a geofyty, zatiaľ čo podiel terofytov sa mierne zvýšil len v období po otvorení medzery. Množstvo biomasy akumulovanej stromovou vrstvou ovplyvnilo druhové zloženie (p < 0,001) a vysvetlilo 21,4% variability vo vývoji v čase. Suma hrúbok stromov dodatočne vysvetlila 7,2% (p < 0,001). Vzťah medzi frekvenciami bylinnej vrstvy a hmotnosťou sušiny stromov má tvar U, vzťah so sumou hrúbok je negatívny a takmer lineárny. Množstvo biomasy kulminuje v štádiu optima, zatiaľ čo suma hrúbok v období s najnižšou diverzitou a pokryvnosťou bylín. Bylinný podrast v primárnych lesoch sa vyvíja s cyklickými tendenciami v reakcii na zmeny stromovej vrstvy. Z premenných významných v čase sa pri analýze inventarizačných plôch čiastočne potvrdila len suma hrúbok. V priestore bola variabilita lepšie vysvetlená nadmorskou výškou a charakteristikami pôd. Najbohatšie spoločenstvá v jedľových bučinách sa vyskytujú na mierne kyslých pôdach vo vyšších polohách, najchudobnejšie na kyslých pôdach v nízkych polohách. Z hľadiska manažmentu bol v neobhospodarovaných lesoch pomer frekvencia/bohatosť priaznivejší.