Drevo je najstarším materiálom používaným predovšetkým v oblasti stavebníctva. Okrem množstva pozitívnych vlastností má aj nevýhodné vlastnosti, jednou z nich je termická degradácia. Jednou zo stratégií na zlepšenie požiarnej odolnosti dreva je použitie retardérov horenia. Retardéry horenia sú chemické látky, ktoré môžu byť aplikované na povrch dreva, aby spomalili proces horenia dreva a znížili riziko šírenia požiaru. Cieľom dizertačnej práce bolo vyhodnotiť vplyv chemických látok s retardačným účinkom aplikovaných na smrekové drevo, z hľadiska ich termickej odolnosti po zaťažení sálavými a plameňovými zdrojmi. Teoretická časť práce sumarizuje poznatky o charakteristike dreva, predovšetkým ako stavebného materiálu – štruktúra dreva, jeho vlastnosti, správanie a zmena vlastností materiálu v dôsledku vystavenia účinkom tepla a ohňa. A v neposlednom rade zlepšovanie požiarnotechnických charakteristík dreva. Táto časť práce obsahuje aj základné poznatky z ekotoxikológie. V experimentálnej časti práce uvádzame ciele práce, použitý materiál a metódy, výsledky, prínosy a závery dizertačnej práce. V tejto práci boli vzorky smrekového dreva (Picea abies (L.) H. Karst) ošetrené tromi rôznymi retardačnými úpravami. Použitý bol zvolený anorganický retardér horenia – expandovateľný grafit v kombinácii s vodným sklom a dva komerčné retadéry horenia – Bochemit Antiflash a Bochemit Pyro. Požiarnotechnické charakteristiky vzoriek boli skúmané štandardnými testovacími metódami – skúška zapáliteľnosti, metóda s využitím kónického kalorimetra a neštandardnými testovacími metódami – skúška sálavým tepelným zdrojom a modifikácia skúšky zapáliteľnosti. Okrem testovacích metód zameraných na hodnotenie termickej odolnosti, sme vodné výluhy vzoriek podrobili aj ekotoxikologickému testovaniu. Najlepšie výsledky spomedzi všetkých retardérov horenia dosiahol expandovateľný grafit v kombinácii s vodným sklom, takmer vo všetkých hodnotiacich kritériách.