Svetlé sľudy strižných zón centrálnych Západných Karpát Študovali sme draselné svelté sľudy v horninách kryštalinického podložia a sedimentárneho obalu zo strižných zón centrálnych Západných Karpát pomocou polarizačnej mikroskopie, elektrónovej mikroanalýzy, Mössbauerovej a mikro- Ramanovej spektroskopie. Špecifikovali sa ich chemické a spektroskopické vlastnosti, pomocou ktorých bolo možné rozlíšiť na seladonit chudobné (muskovitické) a na seladonit bohaté (fengitické) svetlé sľudy. Generácie svetlých sľúd vznikali počas polyštadiálneho vývoja v meniacich sa P–T podmienkach (od veľmi nízkych do stredných teplôt pri nízkych až stredných tlakoch), v rámci alpidného centrálnozápadokarpatského orogénneho klinu. BSE snímkovanie, elektrónová mikroanalýza a Rtg. prvkové mapy ukazujú rozdiely v chemickom zložení medzi muskovitom a fengitom, hlavne v obsahu Al, Fe a Si. Mössbauerova spektroskopia odhalila ich kontrastné spektrá, rozlíšiteľné hlavne na základe quadrupólového rozštiepenia (QS) (hodnoty pre Ms: 2,6 – 2,7 mm/s a 2,9 – 3,0 mm/s pre Phg), zodpovedajúcim obsahu Fe2+ a Fe3+. Pre mikro-Ramanovu spektroskopiu boli vhodné výbrusy s XZ orienáciou (rovnobežné s lineáciou a kolmé na foliáciu) z blastomylonitov s jednou dominujúcou generáciou svetlej sľudy. Tieto údaje potvrdzuje vzťah medzi frekvenciami dvoch vibračných módov svetlých sľúd a ich obsahom Si. Študované generácie svetlých sľúd indikujú výraznú premenu medzi ich fázami v strižných zónach. Agregáty svetlých sľúd z rôznych mikroštruktúrnych a rôzne zrnitých domén z nízko až strednostupňových blastomylonitov boli datované metódou 40Ar/39Ar. Ich datovanie ukázalo, že centrálnokarpatský kolízny klin obsahuje dve hlavné kolízne udalosti ako reakciu na dve diachrónne extenzné a subdukčno-kolízne udalosti (vrchnojurskú a vrchnokriedovú). Kľúčové slová: draselná svetlá sľuda, elektrónová mikroanalýza, mikro-Ramanova a Mössbauerova spektroskopia, strižná zóna, orogénny klin, centrálne Západné Karpaty, 40Ar/39Ar datovanie