Rast a produktivita každého živého systému je priamo závislá na podmienkach okolitého prostredia a jeho schopnosti prispôsobiť sa im. Súčasné človekom vyvolané zmeny v zložení atmosféry a s nimi spojené zmeny klímy sú však z pohľadu dĺžky života drevín príliš rýchle. Vynára sa preto množstvo otázok o ich reakcii a možnej adaptácii na zmeny environmentálnych podmienok. V rokoch 2016 až 2020 sme zozbierali celkovo 1849 prírastkových sérií smreka obyčajného (Picea abies, Karst.), jedle bielej (Abies alba, Mill.) a buka lesného (Fagus sylvatica, L.) na gradientoch nadmorskej výšky a zemepisnej šírky pohoria Karpát. Na základe tohto cenného denrochronologického materiálu a voľne dostupných databáz klimatických údajov predstavujeme komplexnú dendroekologickú analýzu vplyvu zmien klimatických faktorov a sucha na rast týchto drevín. Zistili sme, že z dlhodobého hľadiska je vo väčšine regiónov pri všetkých drevinách zjavný negatívny trend prírastku na kruhovej základni. Naznačuje to tak znižovanie ich adaptačného ako aj mitigačného potenciálu do budúcnosti. Analýza vplyvu klimatických faktorov na prírastok ako aj rezistenciu drevín ukázala, že najvyšší pozitívny efekt majú vyššie priemerné teploty v období február-apríl, kým opačný efekt majú letné teploty. Efekt zrážok sa ukázal ako nejednoznačný, aj keď vyššie zrážky v letných mesiacoch vytvárajú lepšie podmienky pre radiálny rast. Najdôležitejšie je však zistenie, že v rokoch, kedy dreviny zareagovali na sucho populačným poklesom prírastku majú priemerné teploty vo vegetačnom období a sýtostný doplnok rádovo vyšší efekt ako počas normálneho obdobia.