Dusík má významnú úlohu vo fungovaní lesných ekosystémov, pričom práve mikroorganizmy sa podieľajú na jeho premenách a prístupnosti pre rastliny. V práci sme sa zamerali na zhodnotenie vplyvu zvýšeného inputu dusíka do pôdy v podmienkach rôzneho manažmentu lesných porastov (redukcia korunového zápoja, vyhrabávanie opadu) na pôdne fyzikálno-chemické vlastnosti, mikrobiálne spoločenstvá a v konečnom dôsledku na ekosystémové služby. Zamerali sme sa predovšetkým na podporné služby týkajúce sa kolobehu živín a diverzity pôdnych mikroorganizmov. Výskum sa uskutočnil v 5 dubových porastoch v okolí mesta Zvolen, na ktorých sa od roku 2017 každoročne aplikuje dusík v množstve 50 kg N ha-1. Na plochách sa realizoval odber pôdnych vzoriek v jesennom období každoročne od roku 2017 do roku 2020 a to z A-horizontu, ale aj pokrývkového humusu tam, kde bol prítomný. V priebehu roka 2020 sme v pravidelných 3-týždňových intervaloch realizovali taktiež meranie pôdnej respirácie nedeštruktívnou metódou in situ na 3 lokalitách. Vo vzorkách sme stanovili fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy (pôdnu reakciu, momentálnu vlhkosť pôdy, obsah uhlíka, dusíka a fosforu, pomer C/N a koncentráciu výmenných katiónov) a mikrobiálne vlastností (bazálnu respiráciu, uhlík mikrobiálnej biomasy, N-mineralizáciu, aktivitu katalázy, abundanciu a diverzitu funkčných skupín mikroorganizmov). Z výsledkov analýz vyplýva, že input N sa prejavil zhoršením prevažne mikrobiálnych vlastností pôdy. Zistili sme zníženie aktivity mikroorganizmov, hodnotenú cez bazálnu respiráciu a N-mineralizáciu, ako i pokles biomasy pôdnych mikroorganizmov. Rovnako pri abundancii a diverzite funkčných skupín mikroorganizmov je vidieť pokles v hodnotách spôsobených zvýšeným inputom N. Pri fyzikálno-chemických vlastnostiach pôdy viedol zvýšený input N k výraznému poklesu v obsahu fosforu, ale aj poklesu v pomere C/N v pokrývkovom aj povrchovom A-horizonte. Avšak v pokrývkovom horizonte došlo na hnojených plochách naopak ku zvýšeniu pH, obsahu N a koncentrácie výmenných katiónov draslíka a horčíka. Redukcia korunového zápoja sa na hnojených plochách prejavila vo väčšej miere ako manažment v podobe vyhrabávanie opadu, ktorého vplyv sa na týchto plochách v sledovanom období troch rokov neprejavil.