Výskum pralesov a prírodných procesov, ktoré v nich prebiehajú, je dôležitým krokom k pochopeniu dynamiky lesných ekosystémov v čase meniacich sa podmienok prostredia a predpokladom pre využitie týchto poznatkov pri aplikácii prírode blízkych pestovných postupov v lesníckej praxi. Dizertačná práca sa venuje dynamike štruktúry a demografii na trvalých výskumných plochách (TVP) v jedľovo-bukovej rezervácii NPR Badínsky prales počas takmer 50-ročného obdobia. Jej ďalším zameraním je dynamika porastových medzier skúmaná na trvalej výskumnej ploche a taktiež zameriavanie porastových medzier na kompletnej ploche NPR. Databáza dlhodobých meraní na TVP bola využitá na vyhodnotenie zmien porastových charakteristík, štruktúrnych indexov, nekromasy, prirodzenej obnovy a demografických charakteristík (mortalita, dorast). Na TVP s rozlohou 5 ha bolo vykonané terestrické meranie porastových medzier a vyhodnotené zmeny v charakteristikách porastových medzier a spôsobe ich uzatvárania. Za účelom zamerania porastových medzier na celom území Badínskeho pralesa boli využité dáta z leteckého laserového skenovania. Výsledky potvrdili značný nárast kruhovej základne a zásoby, ktoré v poslednom meranom roku dosahovali najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie (G=41,8 m2.ha−1, V=760 m3.ha−1). Do veľkej miery sa na tom podieľali aj stúpajúce počty stromov veľkých dimenzií (d1,3>80 cm). Porasty na dlhodobých výskumných plochách sa aj napriek vysokej zásobe a hustote vyznačovali výraznou heterogenitou. Analýza potvrdila klesajúci trend ročnej miery mortality, ktorý sa v poslednom roku prejavil aj na relatívne nízkej zásobe nekromasy (139 m3.ha−1). Z dlhodobých zmien v drevinovom zložení bol najpodstatnejší pokles relatívnej významnosti jedle z 31–39 % na 10–14 %. Disturbančný režim charakterizovali porastové medzery do 100 m2, ktorých podiel stúpol zo 69 % na 81 %. Významnú úlohu zohrávali aj málo frekventované (6–7 %) medzery väčších rozmerov (>500 m2), vytvorené expanziou alebo spájaním starších medzier. V porovnaní s terestrickým meraním boli medzery zistené pomocou LiDAR menej početné a menšie. V posledných dekádach bola zaznamenaná znížená disturbančná aktivita, čo potvrdil pokles pokryvnosti plochy medzerami z 11,3 % na 5,8 %.