Narastajúci záujem o zdravý životný štýl a s tým súvisiace zmeny v stravovacích návykoch ľudí ako aj nárast a intenzifikácia poľnohospodárskej produkcie prispievajú k zvýšenému záujmu spoločnosti o welfare hospodárskych zvierat. Hoci väčšina chovných zariadení zabezpečuje chovaným zvieratám adekvátnu potravu a fyzické zdravie, z pohľadu welfaru hydiny hlavným problémom ostáva pôsobenie stresových faktorov a to, že mnohé chovné systémy neumožňujú zvieratám uskutočňovať celú škálu prvkov vrodeného správania. Emócie (afektívne stavy) a ich valencia sú v súčasnosti považované za významnú zložku welfaru zvierat. Jeden z prístupov hodnotenia afektívnych stavov vychádza z predpokladu, že niektoré chovné podmienky môžu navodiť negatívne emócie a takto ovplyvnené zvieratá majú pri rozhodovaní sa v nejednoznačných situáciách tendenciu k negatívnym úsudkom a naopak. Testovaním takéhoto skreslenia v tvorbe úsudku bol hodnotený vplyv dvoch chovných technológií (obohatená klietky verzus chov na hlbokej podstielke) na emócie nosníc. Spolu 33 nosníc v dvoch experimentoch sme v prvej fáze naučili diskriminovať pozitívny podnet, ktorý signalizoval odmenu (múčny červ), a negatívny podnet, signalizujúci trest (nepríjemný zvuk). Po splnení kritérií diskriminácie boli jedince vystavené testu s pridaním troch nejednoznačných podnetov s fyzikálnymi vlastnosťami medzi dvoma už známymi podnetmi. Aj keď boli nosnice schopné naučiť sa diskriminovať vizuálne podnety po štyroch sedeniach, rozdiel v vplyve chovného prostredia na tvorbu úsudku sa nepotvrdil. Naopak miera poškodenia peria, ďalší ukazovateľov welfaru hydiny, sa medzi chovnými prostrediam líšila signifikantne. Úroveň poškodenia operenia bola stanovovaná na 15 nosniciach chovaných v obohatených klietkach a na 15 nosniciach chovaných na hlbokej podstielke pomocou skórovania operenia na základe protokolu Welfare Quality® a dvoma parametrami získanými z termografických záznamov (ΔTB – rozdiel medzi nameranou teplotou povrchu tela nosníc a okolitým prostredím; percento neoperených plôch – percento pixelov s teplotou väčšou ako 33,5°C v sledovanej oblasti). Posudzované boli štyri oblasti tela: hlava a dorzálna časť krku; chrbát; oblasť kloaky; hruď a ventrálna časť krku. Obe metódy zaznamenali výraznejšie poškodenie peria sliepok z obohatených klietok najmä v oblasti kloaky a chrbta. Keďže dáta získané termografiou korelovali s výsledkami akceptovaného postupu hodnotenia kvality peria, využitie termovízie na tento účel sa javí ako objektívna alternatíva. Jedným z problémov welfaru mäsového typu kúr (brojlerov) sú problémy pohybového aparátu súvisiace s rýchlym rastom. Preto sa výskum snaží nájsť spôsoby zvýšenia aktivity v ranom štádiu života s využitím rôznych druhov obohatenia prostredia. Stimulácia aktívneho vyhľadávania a získavania potravy môže vyvolať zvýšenie aktivity brojlerov. V teste bolo použitých 118 brojlerových kurčiat rozdelených do štyroch experimentálnych skupín. Chovné prostredie každej skupiny bolo špecificky obohacované buď komponentmi potravy (múčne červy, zrná pšenice), resp. pridaním čerstvých hoblín alebo v prípade kontrolnej skupiny nebolo ovplyvnené vôbec. K nárastu celkovej aktivity ako aj vzorcov správania spojených s aktívnym získavaním potravy došlo iba v skupine s obohacovaním vysoko palatabilnou potravou, t.j. múčnymi červami. Tento účinok bol ale iba krátkodobý počas 10-minútového intervalu tesne po podaní červov. Obohatenie prostredia nemalo vplyv na mieru strachu testovaných jedincov. Výsledky všetkých troch experimentov prispievajú k rozvoju metód hodnotenia welfaru a rozšíreniu poznania vhodných foriem obohatenia prostredia, ktoré pozitívne ovplyvňujú welfare hydiny s využitím moderných prístupov a technológií. Kľúčové slová: welfare, hydina, obohatenie prostredia, kognitívne skreslenie, termografia

Increased interest in healthy lifestyle together with intensification of the agricultural production both contributed to increased public interest in farm animal welfare. Although the most of the production systems provides the animals with adequate food and physical health, from the poultry welfare point of view the main problems are the presence of stressing factors and the inability of animals to perform their natural behavioural repertoire. Emotions and their valance are considered to be the important part of the animal welfare. The principle of the cognitive bias methodology, one of the proposed ways how to measure the affective states, tests in assumption that some rearing conditions may induce negative emotional states in animals and that their decision making in ambivalent situations may be shifted to negative judgments and vice versa. In this cognitive bias testing was used to measure the effect of two housing conditions (enriched cages versus deep litter pens) on the emotional states in laying hens. In two experiments 33 laying hens were trained to discriminate between the positive stimulus signalling reward and negative stimulus signalling punishment. After reaching the criterion of successful discrimination of stimuli hens were subjected to the judgment bias tests in which in addition to two already known stimuli three ambivalent stimuli were presented with physical characteristics between those of familiar stimuli. Laying hens were able to discriminate between the positive and negative stimuli after the 4 sessions, however, the effect of housing system on decision making was not significant. On the other hand level of feather damage, other welfare parameter, was significantly affected by housing. Feather damage was assessed in 15 laying hens kept in enriched cages and another 15 hens kept in deep litter pens by feather scoring based on the Welfare Quality® protocol and by two parameters obtained by infrared thermography (ΔTB - the difference between the body surface temperature and ambient temperature and the proportion of featherless areas defined as areas with a temperature higher than 33.5 °C). The feather damage on four body regions was assessed: head and neck; back and rump; belly; underneck and breast. Both used methods showed higher level of feather deterioration in caged hens especially on belly and back and rump. Data obtained using the infrared thermography correlated with feather scoring. Thermography seems to be an objective alternative to the widely accepted feather scoring method. One of the important welfare problems of the broiler chickens are leg disorders connected with the rapid growth. That is why the poultry welfare research is focused on finding the ways how to increase broiler activity in early life using various environmental enrichments. Stimulation of foraging behaviour may increase general activity in broiler chickens. The 118 broiler chickens were divided into four experimental groups. Each of the groups was subjected to the specific environmental enrichment: food-related enrichment (meal worms or whole wheat), small amount of wood shavings and nothing in control group. There was a significant increase of activity as well as litter pecking and scratching in group with highly palatable enrichment (meal worms). However, this effect was present only during 10-minute interval immediately after the worms delivery. Contrary, there was no effect of the enrichment on fearfulness of tested animals. The results of all three experiments contribute to the improvement of the welfare assessment methods and to the broadening of our knowledge about the appropriate enrichment methods using the modern approaches and technologies. Key words: welfare, poultry, environmental enrichment, cognitive bias, thermography