Táto práca sa zaoberá štúdiom zliatin na báze hliníka, pričom hlavný zreteľ je kladený na ich fázové zloženie, termodynamiku a elektrochemické vlastnosti. S cieľom rozšíriť poznatky týkajúce sa štruktúrne komplexných fáz boli pre štúdium zvolené zliatiny Al–Pd a Al–Pd–Co so zložením blízkym εn, teda rodine kvázikryštalických aproximantov s klastrovou štruktúrou. Zliatiny boli študované pomocou svetelnej mikroskopie, konfokálnej laserovej skenovacej mikroskopie, skenovacej elektrónovej mikroskopie vrátane energiovo-disperznej analýzy, röntgenovej difrakčnej analýzy, diferenčnej skenovacej kalorimetrie a korózneho testovania v štandardnej trojelektródovej cele. Mikroštruktúra zliatin Al88Pd12, Al77Pd23, Al72Pd28 a Al67Pd33 v stave po odliatí ako aj po žíhaní pôvodne pri teplote 700°C po dobu 500 h (neskôr aj pri teplote 500°C v trvaní 3000 h) bola tvorená rôznou kombináciou fáz (Al), λ (Al4Pd), εn (~Al3Pd), γ (Al21Pd8) a δ (Al3Pd2). V priebehu polarizačných experimentov vo vodných roztokoch NaCl, HCl, or NaOH dochádzalo k aktívnemu rozpúšťaniu zliatin. Zistilo sa, že menej ušľachtilé fázy korodovali preferenčne. Navyše bolo pozorované selektívne rozpúšťanie hliníka vo fáze εn. Ďalej bola do fázového diagramu systému Al–Pd, vypočítaného pomocou metódy CALPHAD, zahrnutá oblasť nestechiometrickej fázy εn/(Al3Pd). Pre popis fázy εn/(Al3Pd) bol použitý podmriežkový model (Al%,Pd)3(Al,Pd%)1. V zliatinách Al68Pd14.6Co17.4, Al70Pd25Co5, Al71.2Pd15Co13.8, Al71Pd9Co20, Al72.5Pd21Co6.5, Al72.8Pd15.6Co11.6, Al73.3Pd12.8Co13.9 a Al76Pd11Co13 skúmaných po žíhaní pri teplote 850°C po dobu 500 h boli identifikované rôzne kombinácie fáz β, U, F, ε6, ε16, ε28, δ, Al5Co2 a Al9Co2. Taktiež bol navrhnutý čiastkový izotermický rez ternárneho diagramu Al–Pd–Co pri teplote 850°C, ktorý obsahuje oblasti stability šiestich fáz (εn, U, F, β, δ, a Al5Co2).