Prezentovaná diplomová práca je zameraná na problematiku termickej degradácie borovicového dreva. Každé drevo ako horľavý materiál je vplyvom horenia náchylné k termickému rozkladu. Jednou z možností ako zvýšiť termickú odolnosť drevných materiálov je využitie rôznych spomaľovačov horenia. Hlavným cieľom diplomovej práce bolo porovnať termickú odolnosť borovicového dreva bez úpravy a borovicového dreva modifikovaného expandovateľným grafitom. Vzorky borovicového dreva boli zaťažené podľa nenormovej metódy sálavým tepelným zdrojom pomocou tepelného infražiariča. Hodnotiacimi kritériami boli relatívny úbytok hmotnosti a čas vznietenia. Experiment bol uskutočnený v laboratórnych podmienkach na skúšobných borovicových telieskach s rozmermi 50 x 40 x 10 mm a vlhkosťou 6%. Na základe výsledkov je možné skonštatovať, že termicky najviac odolné bolo borovicové drevo modifikované náterom neriedeného vodného skla a tiež modifikované náterom neriedeného vodného skla a „obalené“ expandovateľným grafitom. Pri týchto spôsoboch modifikácie borovicového dreva, nedošlo počas testu k vznieteniu vzorky a hmotnostné úbytky boli najmenšie.