V predloženej diplomovej práci sme sa zamerali na stanovenie vodostability pôdnych agregátov vo vzťahu k retencii a akumulácii kontaminujúcich látok v pôdnom prostredí. Súhrnne sme v diplomovej práci spracovali základné pojmy a informácie získavané z vedeckých, ale aj odborných publikácií, ktoré boli zamerané na veľmi známu problematiku, ktorá sa týka znečistenia pôdy a ochrany životného prostredia. Veľká pozornosť je zameraná na jednotlivé kontaminanty vyskytujúce sa v pôde, a na ich environmentálne riziko. V tejto práci je opísaná štruktúra pôdy, tvorba a formovanie agregátov, činitele ovplyvňujúce tvorbu agregátov, ale aj význam agregátov pri infiltrácii. Taktiež sú v tejto práci opísané metódy hodnotenia štruktúry pôdy a metódy hodnotenia vodostability pôdnych agregátov. Ďalej v tejto práci je opísané suché preosievania, ktorým sme získali jednotlivé frakcie agregátov a stanovenie stability agregátov vo vode, pri ktorej sme použili metodiku opísanú podľa Rosenaua a Kempera. Zo štatistického hľadiska sme sa v práci zamerali na korelačnú analýzu, jednofaktorovú analýzu variancie a dvojfaktorovú analýzu variancie. Z výsledkov práce vyplýva, že v lokalite Havešová vznikajú menej stabilné pôdne agregáty, čo je zapríčinené veľkým obsahom ílu v pôde. Naopak v lokalite Dobročský prales vznikajú stabilnejšie pôdne agregáty, pretože v danej lokalite je menšie zastúpenie ílu.