Kontaminujúce látky a toxické látky vyskytujúce sa v životnom prostredí nám výrazne ovplyvňujú život a tvorbu krajiny ako celku. Jedným z najdôležitejším producentom kontaminujúcich látok je antropogénna činnosť, ktorá ovplyvňuje všetky zložky životného prostredia. Antropogénne kontaminujúce látky, ale aj prírodné kontaminujúce látky nám výrazným spôsobom ohrozujú pôdny systém a pôdnu vodu. Medzi základné charakteristiky prestupu a zadržiavania kontaminujúcich látok v pôde sú retenčná krivka a infiltračná kapacita pôd. Tým, že dané charakteristiky patria medzi základné vo vzťahu ku kontaminujúcim látkam, sme sa zamerali na meranie a vyhodnotenie retenčných kriviek a infiltračnej rýchlosti na územiach Tatranského národného parku, na ktorom bolo odobratých celkovo 12 vzoriek pôdy a Národnej prírodnej rezervácie Havešová, na ktorom bolo odobraných celkovo 13 vzoriek. Neporušené vzorky pôdy sa odoberali pomocou Kopeckého fyzikálnych valčekov a následne sa prevádzali merania infiltrácie na permeametri a meranie vysušovacej vetvy retenčnej krivky pomocou pretlakových nádob. Výsledky merania sa štatisticky vyhodnocovali pomocou štatistických testov. Retenčné krivky sa štatisticky vyhodnocovali pomocou Kolmogorov-Smirnovho testu a infiltrácia sa štatisticky vyhodnocovala pomocou analýzy variancie a následného Tukeyho post-hoc testu. Výsledky štatistických analýz sa následne medzi sebou porovnávali. Z výsledkov môžeme skonštatovať, že na území Tatranského národného parku je vyššia možnosť kontaminácie podzemných vôd, ale zároveň na území Národnej prírodnej rezervácie sa možne kontaminujúce látky dlhšie zadržia vo vrchných horizontov pôdy.