Cieľom predkladanej diplomovej práce je príprava, röntgenová štruktúrna analýza a spektroskopická charakterizácia supramolekulových zlúčenín medi. Pripravených bolo desať rôznych zlúčenín s biologicky aktívnymi ligandami ako sú nikotínamid a rôzne halogénované benzoáty. Opodstatnenie tohto štúdia vyplýva z narastajúceho záujmu o supramolekulové systémy obsahujúce kov, z dôvodu ich rozsiahlych možností aplikácie v supramolekulovej katalýze a širokému využitiu v bioanorganickej chémii. V štruktúre všetkých pripravených látok sa pozoroval spôsob viazania karboxamidu prostredníctvom vodíkových väzieb. EPR spektroskopiou sa potvrdilo viazanie stanovené difrakčnými metódami, a to rombická symetria okolia atómu medi, ktorá zahŕňa väzby s atómami dvoch rôznych typov, kyslíka a dusíka. Keďže hodnoty g-tenzora v paralelnom smere, g, boli vyššie ako hodnoty g-tenzora v kolmom smere, g, môžeme konštatovať, že sa jedná o elongáciu v paralelnom smere. Niektoré EPR spektrá vykazovali rozlíšenú paralelnú zložku tenzora hyperjemnej interakcie, avšak superhyperjemná interakcia nebola pozorovaná ani v jednom prípade.

The aim of presented Diploma Thesis is synthesis, X-ray structural analysis and spectroscopic characterization of supramolecular copper compounds. Ten different compounds with biologically active ligands such as nicotinamide and various halogen-benzoates were prepared. Foundation of this study results from growing interest in supramolecular systems containing metal. The reasons of this interest are their large-scale applications in supramolecular-catalysis and extensive usage in bioinorganic chemistry. Structure of all prepared compounds showed bonding of carboxamide via hydrogen bonds. EPR spectroscopy proved the bonding type obtained from X-ray data, rhombic symmetry around the copper(II) atom, which involves bonding with two different atoms, oxygen and nitrogen. Since the value of g-tensor in parallel direction, g, is larger than the value of perpendicular part of g-tensor, g, the elongation in parallel direction can be assumed. Some of the EPR spectra showed resolution of hyperfine interactions. As expected, the superhyperfine structure of EPR spectra was not observable.