Práca predstavuje prvé komplexné spracovanie ťažkých minerálov z produktov alkalického bazaltového vulkanizmu na južnom Slovensku. Sedimentologická analýza pyroklastického sedimentu poukazuje na krátky transport sedimentu pozdĺž sklzových stien maaru, dôkazy redepozície na dlhšiu vzdialenosť neboli pozorované. Minerálna asociácia extrahovaná z pyroklastických hornín maarov a diatrém obsahovala široké spektrum minerálov spojených s magmatickými (napr: apatit, pyroxén, amfibol, olivín, spinel) aj metamorfnými horninami (napr.: granát, rutil, stuarolit, andaluzit). Vybrané ťažké minerály oboch skupín boli podrobené mikrosondovej a Ramanovej mikroanalýze pre objasnenie ich proveniencie. Skoro vo všetkých detritických granátoch prevládala almandínová zložka až na jedno zrno zodpovedajúce spessartínu. Boli opísané celkovo 3 skupiny granátov na základe zvýšeného obsahu grosuláru (skup. I), pyropu (skup. II) a spessartínu (skup. III). Zloženie skupiny I a II s premenlivým obsahom Ca a nízkym obsahom Mg je konzistentné s nízko až stredne stupňovými metasedimentami a/alebo metabazitmi. Lokálne zvýšený obsah Mg pravdepodobne indikuje prekrytie vyššie stupňovou metamorfózou. Spessartínom bohaté granáty môžu byť geneticky spojené s granitoidmi. Detritické rutily svojim chemickým zložením a kryštalizačnými teplotami zodpovedajú metasedimentom amfibolitovej fácie. V práci diskutujeme o pravdepodobných proximálnych (vytrhunutie z fundamentu vystupujúcou magmou) a/alebo distálnych zdrojoch (znosové sedimenty z vyzdvihnutého Centrálno Karpatského kryštalinika) detritických minerálov. Kryštalizačné podmienky (461 - 931 °C, 580 - 880 MPa) a chemické zloženie detritických zirkónov zodpovedajú kumulátom alkalickej bazaltovej magmy, ktorá stagnovala na báze kôry a plášťa v severnej časti Panónskeho bazéna. Z bazaltov najpravdepodobnešie pochádza aj detritický apatit, kde na jeho genetickú viazanosť k materskej alkalicko-bazaltovej magme poukazuje TSI-Index (0,6-7,6) a miera substitúcií na Ca-Mn-Fe, S-P-Si a Fe-Ce-Mn strane. V detritických zirkónoch bolo identifikovaných niekoľko vekových skupín na základe U/Pb vekov: pliocén, miocén-eocén, paleozoikum, neoproterozoikum a paleoproterozoikum. Jednotlivé skupiny zirkónov vykazujú jednotné morfologické znaky a príbuzné chemické zloženie, s výnimkou pliocénnych zirkónov. Najmladšie pliocénne veky sú blízke erupčným vekom diatrém Šurice (2,2 Ma) a Tachty (2,4 Ma), ktoré zaraďujeme do 3-tej, resp. 4-tej vulkanickej fázy prebiehajúcej na južnom Slovensku. Eocénno-miocénne (18-38 Ma) zirkóny reprezentujú pravdepodobne iniciálnu extenznú fázu a počiatok eocénno-oligocénneho magmatizmu a vulkanizmu pozdĺž Periadritického zlomového systému pokračujúceho v Panónskom bazéne ako Trans-Danubická línia. Paleozoické, neoproterozoické a paleoproterozoické zirkóny predstavujú zloženie kôry v podloží Juhoslovenskej kotliny alebo recyklovanú kontinentálnu kôru zavlečenú do vrchného plášťa pozdĺž subdukčného kanálu.