Obsahom bakalárskej práce je pozorovanie dynamiky obvodov kmeňa dreviny buk lesný (Fagus sylvatica) a smrek obyčajný (Picea abies) v závislosti od meteorologických faktorov. Štúdia sa zamerala na výskumnú plochu v ochrannom pásme Dobročského pralesa nachádzajúceho sa v 5. jedľovo-bukovom lesnom vegetačnom stupni. Predmetné druhy a ich reakcie na zmeny poveternostných podmienok drevín boli pozorované na úrovni dňa či sezóny. Merania sa realizovali v roku 2021 od 1.5. do 1.11. na vopred vybraných vzorníkových stromoch vybavených digitálnymi dendrometrami zaznamenávajúcimi diametrálny pohyb kmeňa. Meteorologické údaje potrebné pre posúdenie vplyvu počasia na rast sme získavali zo stanice založenej neďaleko výskumného porastu. Namerané charakteristiky nám okrem významného vplyvu na rast a reverzibilné zmeny obvodov kmeňov naznačili meniace sa klimatické podmienky. Priemerná teplota vzduchu bola v hodnotenej sezónne vyššia o 1,5 °C a úhrn zrážok poklesol takmer o 30 % voči dlhodobému priemeru. Napriek tomu sme nezaznamenali rozsiahly degresívny chod hrúbok kmeňa ani u jedného z druhov. Badateľný nárast dimenzií obvodov drevín bol začiatkom júna, pokračujúc až do konca jesene. Počas suchého júna les dokázal progresívne napredovať z nadobudnutých vodných zásob v pôde z predošlého mesiaca bohatého na zrážky. Zvyšné letné mesiace boli ideálne, dostatok pôdnej vody a vhodná teplota vzduchu predurčovala jedince na veľký ročný prírastok. S príchodom jesene a opätovným deficitom zrážok nastal zjavný rastový útlm najmä u smreka. Dôsledkom plytokorenného systému citlivejšie reagoval na okolité zmeny počasia a samotné presychanie vrchných častí pôdneho horizontu. Naproti tomu buk odčerpával vodu zo spodnejších vrstiev pôdy a nepodliehal tak veľkému vplyvu kolísania zrážok. Tieto zmeny však neboli tak podstatné, keďže sa jednalo o záver vegetačnej sezóny a dreviny sa už pripravovali na štádium fázy vegetačného kľudu. Buk za sledovaný čas prirastal pomalšie a menej, len 4 mm zatiaľ čo smrek až 7 mm. Denné reverzibilné zmeny odrážali vodný režim rastliny, svoje maximá dosahovali v skorých ranných hodinách. Slnečné poludnia spôsobovali scvrkávanie kmeňa na ich minimum. Práve vtedy prebiehala transpirácia v plnom prúde čo viedlo k vyššiemu odparovaniu zásob vody z rastliny.