DDP - Zverejnená diplomová práca

Fyziologická reakcia troch druhov borovíc na stres zo sucha

Autor
Malovcová, Lenka
Školiteľ
Kurjak, Daniel
Oponent
Homolák, Marián
Škola
Technická univerzita vo Zvolene LF KIOLK (LF)
Rok odovzdania
2023
Trvalý odkaz - CRZP
https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=5F1CDE603F7696E939F59B6C99BA
Primárny jazyk
slovenčina

Typ práce
Diplomová práca

Študijný odbor
4219 | *lesníctvo

Dátum zaslania práce do CRZP
03.05.2023

Dátum vytvorenia protokolu
18.05.2023

Dátum doručenia informácií o licenčnej zmluve
20.06.2023

Práca je zverejniteľná od
ihneď

Elektronická verzia
 Prehliadať
MALOVCOVÁ, Lenka: Fyziologická reakcia troch druhov borovíc na stres zo sucha [Diplomová práca]. Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny. Školiteľ: doc. Ing. Daniel Kurjak, PhD., 2023, s. 61. V súčasnosti je borovica lesná v mnohých oblastiach ohrozovaná v dôsledku postupujúcej klimatickej zmeny, zvyšujúcich sa teplôt a častejších suchých období. Rôzne druhy borovíc však môžu mať odlišné mechanizmy reakcie a rôznu mieru odolnosti. Preto sme sa zamerali na hodnotenie fyziologickej reakcie viacerých autochtónnych druhov borovíc (Pinus sylvestris, P. cembra a P. mugo) na stres zo sucha. V kontrolovaných podmienkach sme merali vodný potenciál, rýchlosť asimilácie a transpirácie, stratu vody pri zatvorených prieduchoch, morfologické charakteristiky prieduchov a efektivitu primárnej fázy fotosyntézy počas narastajúceho stresu. Vodný potenciál drevín dosahuje negatívne hodnoty, ktoré počas sucha klesajú. Počas silného stresu, aj pri kritických hodnotách pod -3 MPa, ostávali prieduchy P. mugo mierne otvorené. Výsledkom bolo, že sadenice stále transpirovali aj asimilovali CO2 a turgor sa ďalej znižoval. Takéto správanie môže byť rizikom pri strate kritického množstva vody. Pri P. sylvestris sme počas vodného stresu zaznamenali relatívne rýchle uzatváranie prieduchov v snahe vyhnúť sa dehydratácii. V rámci experimentu sme však zistili vysokú hodnotu minimálnej vodivosti ihlíc P. sylvestris, čo znamená, že po uzatvorení prieduchov sadenice strácali výrazne viac vody než ostatné dva hodnotené druhy (zhruba 3-násobok oproti P. mugo a zhruba 6-násobok oproti P. cembra). P. cembra a P. mugo majú v tomto ohľade funkčnejšie obranné mechanizmy. Dôležitá je tiež morfológia ihlíc z hľadiska listovej plochy naprieč všetkými druhmi a charakteristiky prieduchov. Špecifická listová plocha bola významne nižšia pri P. silvestris a potenciálny index vodivosti prieduchov bol v porovnaní s ostatnými dvoma druhmi významne nižší pri P. mugo. Celkovo sa javí ako najodolnejší druh P. cembra: aj pri vysokých hodnotách potenciálnej vodivosti prieduchov sa tieto zavčasu a vysoko efektívne zatvárajú. Zistili sme tiež pozitívny vzťah medzi vodným potenciálom nameraným pri takmer úplnom uzatvorení prieduchov a medzi dĺžkou prieduchov. Korelácie medzi vodným potenciálom ihlíc, pri ktorom pokles asimilácie dosiahol 90 % a viacerými parametrami charakterizujúcimi efektivitu primárnej fotochémie, boli taktiež štatisticky významné.

Verzia systému: 6.2.61.5 z 31.03.2023 (od SVOP)