Horské bukové, jedľovo-bukové a smrekové prírodné lesy patria v Západných Karpatoch medzi významne zastúpené. Ich holocéna história bola predmetom viacerých výskumov, ktoré sa ale zameriavali najmä na centrálnu časť, severné okraje alebo vnútrokarpatské kotliny. Významnú medzeru v paleobotanických poznatkoch predstavuje južná časť Západných Karpát, ktorá by mohla byť významným zdrojom informácií o vývoji horských lesov počas holocénu. Predkladaná dizertačná práca pozostáva z troch samostatných paleobotanických štúdií, ktoré odhaľujú vývoj, zloženie a dynamiku horských lesov južnej časti Západných Karpát. Počas stredného holocénu (8200–4200 kal BP) tu bolo zloženie horských lesov podobné lesom severných častí Západných Karpát a tvorili ich zmiešané listnato-smrekové porasty. Expanzia buka medzi obdobím stredného a neskorého holocénu prebiehala v smere juh-sever a jej pravdepodobným spúšťačom bola meniaca sa klíma, najmä narastajúce množstvo zrážok; ale vplyv človeka nemožno úplne vylúčiť. Neskôr v období pred systematickým vplyvom človeka boli identifikované zmiešané jedľovo-bukové a smrekovo-jedľovo-bukové lesy, azonálne sutinové lesy a tiež smrekové lesy, vyskytujúce sa na vlhkých biotopoch. V najvyššie položených častiach študovanej oblasti, prepokladáme výskyt mozaiky zmiešaných smrekovo-jedľových lesov s prímesou buka a cenných listnáčov, skôr než čisté smrekové lesy vyskytujúce sa v súčasnosti. Významné zmeny v zložení horských lesov boli preukázateľne spojené s narastajúcim vplyvom človeka počas kolonizačných vĺn od 16. storočia a s rozvojom priemyslu. Od tohto obdobia mali aktivity človeka rozhodujúci vplyv na zloženie lesov a ich premenu na lúky, pastviny a polia.