V dizertačnej práci sme sa zamerali na štúdium a hodnotenie zmien pôdnych vlastností vo vzťahu k jednotlivým typom lesa (prírodný zmiešaný les buka a smreka, a manažované lesy bukové a smrekové), k vekovým triedam a tiež na hodnotenie vzťahov medzi bylinnou etážou a vybranými funkčnými skupinami pôdnych mikroorganizmov, ako aj vplyv jednotlivých vlastností pôdy na aktivitu v individuálnych funkčných skupinách mikroorganizmov. Výskum sa uskutočnil v pohorí Poľana, nachádzajúcom sa na strednom Slovensku, na 103 plochách. Plochy sa nachádzali v nadmorskej výške od 950 do 1250 m n.m. v skupine lesných typov Abieto-Fagetum nst (Hančinský 1972). Prevažujúcim pôdnym typom boli kambizeme, kambizeme andické a andozeme. Vzorky sa odoberali na jeseň r. 2017 z O-horizontu a dvoch hĺbok minerálneho horizontu (0-10 cm a 21-30 cm). Vo vzorkách sme stanovovali základné fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy (pH, textúra pôdy, pôdna vlhkosť, obsah C, N, S, P, a makroelementov) a mikrobiálne pôdny vlastnosti (bazálna respirácia, aktivita katalázy, N-mineralizácia, C mikrobiálnej biomasy, bohatosť a diverzita funkčných skupín pôdnych mikroorganizmov meraných pomocov BiologTM a MicroRespTM systémov). Pre mikroorganizmy sa vo všeobecnosti priaznivejšie podmienky (vyšší obsah N, P a nižšie C:N) našli v bukových porastoch, pričom signifikantne bola ovplyvnená iba N-mineralizácia v O-horizonte a bazálna respirácia v A-horizonte. Rozdiely vo vlastnostiach pôdy boli taktiež nájdené medzi prírodným a manažovaným lesným ekosystémom: v O-horizonte prírodného lesa nižšia vlhkosť a obsah P ako bukovom lese, a nižšie C:N ako v smrekovom, zatiaľ čo v A-horizonte prírodného lesa bola nájdená vyššia koncentrácia K a S. Prírodný les sa vyznačoval zväčša horšími bio-vlastnosťami ako manažované lesy (nižšia bazálna respirácia, aktivita katalázy, bohatosť a diverzita funkčných skupín). Fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy boli ovplyvnené vekom iba v minerálnom horizonte (vyššie pH, P, C:N, vyššia koncentrácia makroelementov v porastoch nad 60 rokov), zatiaľ čo biologické boli ovplyvnené v oboch horizontoch (v bukovom opade mikrobiálna biomasa, bohatosť a diverzita funkčných skupín signifikantne vyššie v najstarších porastoch; v smrekovom opade iba rozdiely v respirácii medzi najmladšími a porastmi nad 40 rokov). V A-horizonte bukových porastov sa našli iba rozdiely v bohatosti a diverzite funkčných skupín, zatiaľ čo v smrekovom aj C mikrobiálnej biomasy. Taktiež sa zistilo, že pôdne vlastnosti ovplyvňovali aktivitu funkčných skupín podstatne viac ako jednotlivé rastlinné druhy v podraste, pričom boli nájdené len slabé negatívne korelácie medzi diverzitou vegetácie a mikrobiálnymi indikátormi v minerálnom horizonte.