Otázka merania životnej úrovne nie je ničím novým, či už je jej cieľom vzájomné porovnávanie jednotlivých krajín alebo vývoj jednej krajiny v čase. Najpoužívanejším spôsobom kvantifikácie životnej úrovne je vyhodnotenie hrubého domáceho, prípadne národného produktu na obyvateľa, ktorého informácia o životnej úrovni je skreslená. Inovatívnym nadnárodným prístupom merania životnej úrovne je definícia multidimenzionálneho ukazovateľa Better Life Index. V roku 2011 bol OECD definovaný BLI ako množina 24 ukazovateľov (objektívnych aj subjektívnych) pokrývajúcich 11 oblastí materiálnych podmienok a ostatných aspektov životnej úrovne. V diplomovej práci analyzujeme jednotlivé zložky BLI a ich vzájomné korelácie na množine krajín Japonska, Severnej Ameriky a Európy. Pozornosť venujeme predovšetkým krajinám Vyšehradskej skupiny, so zameraním na Slovenskú republiku.

The ambition to measure well-being is nothing new whether the purpose of measuring is to provide information about comparison of countries or is it a progress of single state across the years. The most widely-used measure of well-being is Gross Domestic Product or Gross National Product. However GDP (or GNP) does not adequately reflect the true national well-being. Innovative worldwide concept of measuring well-being is the definition of Better Life Index. OECD's Better Life Index was defined in 2011 as a set of 24 indicators (objective and subjective) based on 11 areas of material living conditions and quality of life. The aim of this academic paper is to analyse particular indicators of BLI and their correlations in Japan, North America and Europe. We are particularly focused on the Visegrad Group, above all on Slovak Republic.