ABSTRAKT V súčasnosti uzavreté Sb ložiská Dúbrava a Poproč predstavovali v minulosti dôležitý zdroj antimonitovej rudy nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Ruda bola spracovávaná drvením, mletím a následnou flotáciou. V dôsledku intenzívnej ťažby je na lokalitách uložené veľké množstvo banských odpadov v podobe háld a odkalísk. Haldy aj odkaliská obsahujú veľké množstvo sulfidických minerálov (pyrit, arzenopyrit, antimonit, berthierit), v dôsledku oxidácie ktorých dochádza ku tvorbe sekundárnych minerálnych fáz variabilného chemického zloženia. Toxické prvky Sb a As, prípadne Pb tvoria súčasť primárnych sulfidov, ale aj sekundárnych produktov oxidácie. Obsah Sb v odkaliskách je od 579 ppm (Dúbrava) do 15 693 ppm (Poproč) a obsah As je od 300 ppm (Dúbrava) do 6800 ppm (Poproč). Vysoký je taktiež obsah Fe2O3 od 3,98 hm. % (Poproč) do 14,14 hm. % (Dúbrava). V odkaliskách na ložisku Dúbrava je taktiež zvýšený obsah CaO čo je priamym dôsledkom veľkého množstva karbonátov. Zvýšený obsah Pb (do 3832 ppm) bol pozorovaný v odkaliskách na ložisku Poproč. Vplyvom zvetrávania materiálu uloženého na haldách a v odkaliskách dochádza ku kontaminácií okolitých pôd toxickými prvkami a taktiež k tvorbe sekundárnych minerálov. Odkaliská a pôdy na ložisku Dúbrava sa vyznačujú mierne kyslými (pôdy od 4,4 do 6,7) až mierne zásaditými hodnotami pH (odkaliská od 7,6 do 7,9). pH popročských odkalísk je kyslé až neutrálne (3,3 – 6,5) podobne ako pH pôd na ložisku Poproč (3 – 6,6). Produkty oxidácie sulfidov vznikajúce v prostredí háld vystupujú v podobe kôr zvetrávania tvorených minerálmi stibikonitom Sb2O6(OH), roméitom Ca2Sb2O7 a tripuhyitom FeSbO4. Kvantitatívne najvýznamnejším produktom oxidácie sulfidov v prostredí odkalísk a pôd na Dúbrave sú oxidačné lemy na primárnych kryštáloch pyritu a arzenopyritu. Obsah Sb v lemoch je od 0 do 20,49 hm. % a obsah As je od 0 do 21,49 hm. %. Oxidačné lemy na pyrite sú tvorené Fe oxidmi (goethit FeO(OH)) a oxyhydroxidmi (ferrihydrit Fe2O3.0,5(H2O)) a lemy na arzenopyrite sú tvorené Fe oxidmi (goethit), prípadne skoroditom FeAsO4.2(H2O). Na lokalite Poproč sa lemy na pyrite vyskytujú v malom množstve a lem na arzenopyrite tvorený skoroditom bol pozorovaný iba v jednom prípade. V sedimentoch popročských odkalísk boli navyše pozorované oxidačné lemy na antimonite a berthierite. Veľmi častým sekundárnym produktom oxidácie sulfidov na obidvoch lokalitách sú Fe oxidy, ktoré boli na základe elektrónovej mikroanalýzy a rtg. μ difrakčnej analýzy identifikované ako minerál goethit s vysokým obsahom Sb (2,05 - 13,81 hm. %), ale aj As (0,30 - 5,51 hm. %). Na lokalite Poproč sú najviac zastúpene Fe-Sb a Sb-Fe oxidy identifikované ako minerál tripuhyit s obsahom Fe od 7,45 do 36,29 hm. % a s obsahom Sb od 18,62 do 50,83 hm. %. Menej častým oxidačným produktom sú Sb oxidy reprezentované minerálmi stibikonitom, cervantitom Sb2O4, senarmontitom Sb2O3 a valentinitom Sb2O3. Významnú skupinu sekundárnych minerálnych fáz na lokalite Dúbrava predstavujú Sb-Ca oxidy s obsahom Ca od 5,59 do 10,71 hm. %, ktoré sú reprezentované minerálmi stibikonitom a roméitom. Na lokalite Poproč bol taktiež identifikovaný minerál bindheimit Pb2Sb2O7. Väčšina identifikovaných sekundárnych produktov je reprezentovaných stabilnými minerálnymi fázami. Práve z dôvodu stálosti a nerozpustnosti sekundárnych minerálov dochádza k obmedzeniu a kontrole mobility Sb a As v prostredí študovaných lokalít. Kľúčové slová: Dúbrava, Poproč, Sb, As, goethit, tripuhyit, stibikonit