Elektrifikácia krajiny je v súčasnosti nevyhnutným prvkom ľudskej spoločnosti. Na jednej strane má veľký prínos pre človeka, na strane druhej výrazne mení krajinný ráz, vytvára migračné bariéry pre vtáky a v neposlednom rade spôsobuje každoročne mnoho úhynov vtákov. Cieľom práce bolo zmapovať mortalitu vtákov na troch tranzektoch pod rôznymi typmi ošetreného a neošetreného, elektrického vedenia (22kV a 110kV) a vyhodnotiť účinnosť aplikovaných ochranných prvkov. Výskum prebiehal v Chránenom vtáčom území Ostrovné lúky. Celkovo bolo vykonaných 18 pochôdzok, pričom boli nájdené 4 kadávery z ktorých bolo 75% zaradených do druhu a to: myšiak lesný (Buteo buteo), labuť veľká (Cygnus olor) a kačica divá (Anas platyrhynchos). Všetky kadávery boli nájdené pod linkami, ktoré neboli ošetrené ochrannými prvkami. Kadávery boli nájdené v mesiaci apríl a teda počas migračného obdobia vtákov, na rozdiel od mimovegetačného obdobia teda zimy, kedy nebol nájdený žiadny kadáver. Celkovo bolo 50% uhynutých jedincov usmrtených elektrickým prúdom a 50% jedincov usmrtených nárazom do káblov elektrického vedenia. Pod linkami 22kV vedenia bolo nájdených 0,25 kadáveru na každý km trasy pod linkami 110kV vedenia bolo nájdených 0,5 kadáveru na každý km trasy. Pre ochranársku prax by som odporučila pravidelné organizovanie celoštátnych monitoringov, ktoré by pomohli identifikovať najrizikovejšie úseky. Pri plánovaní nových elektrických vedení prihliadať na migračné koridory, rizikové oblasti a tam kde je to možné uložiť vedenie do zeme. Vzdušné vedenia stavať len tam kde je to nevyhnutné a pri plánovaní rešpektovať smer prevládajúceho vetra v období migrácie, využiť topografiu terénu a vegetáciu pri vyberaní vhodného miesta výstavby vzdušných vedení.