Lesná mikroklíma silno kontrastuje s mikroklímou bezlesia. Pod korunami stromov nachádzajú útočisko druhy vegetácie, ktoré sú chránené tlmivým účinkom lesa pred stále sa zvyšujúcimi teplotami makroklímy. Les dokáže tieto zmeny korigovať, a vegetácia nie je vystavená prudkým zmenám makroklímy. To ako sa v lese hospodári, má veľký vplyv hlavne na drevinové, ale aj bylinné zloženie lesného spoločenstva. Čím je hospodárenie v lese šetrnejšie a prírode blízke, tým sú zmeny v spoločenstvách bylín menšie, prípadne žiadne. Pokiaľ sa však v lese hospodári intenzívnejšie, hlavne holorubným či podrastovým hospodárskym spôsobom, tým sú zmeny vegetácie v takomto lese väčšie a rýchlejšie. Pri týchto hospodárskych spôsoboch dochádza k termofilizácii vegetácie v lesných porastoch, teda nástupu teplomilných druhov a ústupu chladnomilnejšej časti vegetácie, ktorá je vo väčšine prípadov len dočasná, a s rastúcim vekom nového porastu dochádza k opätovnému ústupu teplomilných druhov. Náš výskum v dubových lesoch Poľany potvrdil, že sú to práve rúbaniská, kde dochádza k najväčšej termofilizácii vegetácie, ktorá však so zvyšujúcim sa vekom porastu klesá a opäť sa viac presadzujú chladnomilnejšie druhy. Je to spôsobené hlavne dávkovaním svetla na lesnú pôdu, bez ktorého sa teplomilné druhy nepresadia. Na porovnanie sme použili pomer medzi dubinovými a bučinovými druhmi vegetácie, kde sme vyjadrili ich percentuálny pomer priemerne za všetky lokality pre každú rastovú fázu lesa. Podiel dubinových druhov sa znižoval od rúbaniska až po starý les, kde sa pomer opäť otočil v prospech teplomilnej vegetácie, čo bolo spôsobené začatou obnovou lesa a vyšším dávkovaním svetla na pôdu.