Multi-temporálne techniky družicovej radarovej interferometrie (MT-InSAR) predstavujú v súčasnosti pokrokový nástroj na monitorovanie stability zemského povrchu. S cieľom prekonať limitujúce faktory diferenčného InSAR sú na podklade sérií SAR snímok identifikované prirodzené prvky, charakteristické dlhodobou stabilitou ich radarového odrazu (z angl. persistent scatterers - PS). V týchto bodoch je následne možné analyzovať časový vývoj ich relatívnych pohybov, formujúc tak prirodzenú geodetickú sieť na sledovanie seizmickej aktivity, zosuvov, miest alebo aj jednotlivých antropogénnych štruktúr. Toto aplikačné využitie naberá v posledných rokoch novú perspektívu vďaka operačnému nasadeniu družicovej misie Sentinel-1, ktorá poskytuje voľne dostupné SAR snímky celého povrchu Zeme s 6 dennou opakovateľnosťou.V predkladanej práci uskutočňujeme MT-InSAR analýzu stability širšej oblasti Popradskej kotliny a východnej časti Vysokých Tatier na podklade viac ako 60 snímok zo vzostupnej aj zostupnej dráhy družíc Sentinel-1, pokrývajúcich obdobie rokov 2015 a 2016. Predmetná lokalita je význačná svojou rôznorodou geologickou stavbou ako aj prítomnosťou viacerých neotektonicky aktívnych zlomov. Súčasne predstavuje výzvu pre zhodnotenie využiteľnosti danej technológie v riedko urbanizovanej a horskej oblasti s nepriaznivými atmosférickými podmienkami. Preto okrem štandardnej spracovateľskej metodológie, implementovanej v SARPROZ, navrhujeme kombinovaný prístup založený na open-source nástrojoch aplikačnej platformy SNAP a StaMPS metodológie s ohľadom na špecifiká záujmovej lokality a Sentinel-1 snímok. Výsledky osobitých techník vykazujú dobrú zhodu, pričom StaMPS zabezpečuje hustejšie pokrytie najmä v oblasti pohorí, zatiaľ čo SARPROZ exceluje v georeferencovaní PS.Výsledkom práce sú deformačné mapy poskytujúce ucelený pohľad na pohybovú aktivitu záujmového územia. Vôbec po prvý krát sú identifikované viaceré oblasti postihnuté deformáciami na úrovni niekoľkých milimetrov: predovšetkým dlhovlnný výzdvih Štrbského chrbátu – ako možný ukazovateľ recentnej tektonickej aktivity, resp. menšie zóny poklesu v obci Gánovce ako aj svahové deformácie Ostrvy a Skalnatej doliny. Komplexný pohľad na vývoj ich deformačného trendu je obsiahnutý v časových radoch jednotlivých PS. Tieto potvrdzujú milimetrovú presnosť technológie, porovnateľnú s konvenčnými geodetickými technikami, ktorá navyše zabezpečuje rozsiahle priestorové pokrytie pri minimálnych nákladoch. Výsledky sú validované prostredníctvom permanentných meraní GNSS a informácií o náchylnosti územia na svahové poruchy. Za účelom jednoduchšej interpretácie je v závere uskutočnená dekompozícia deformačného signálu do lokálnych súradníc s využitím dvojice dostupných geometrií snímania. Prácu uzatvárame poznámkami o perspektíve využitia MT-InSAR na regionálne monitorovanie stability územia Slovenska.