Spev spevavcov predstavuje naučenú vokálnu komunikáciu, ktorá má veľa znakov spoločných s ľudskou rečou. Jednou z oblastí zapojených do riadenia spevu je vokálna oblasť laterálna Area X (LArea X) nachádzajúca sa v striate. Napriek tomu, že je v dospelosti veľmi aktívna pri speve a štúdiu jej funkcie bolo venovaných viacero prác, jej úloha v dospelosti stále nie je dobre známa. Preto bolo naším primárnym cieľom zistiť jej funkciu u spevavca zebričky červenozobej (Taeniopygia guttata). V prvej fáze sme vychádzali z poznatkov, že neurotransmiter dopamín je v LArea X vyplavovaný pri speve a táto oblasť zároveň obsahuje najviac D1A, D1B a D2 dopamínových receptorov v mozgu. Preto sme sledovali, či je expresia mRNA týchto receptorov spojená s charakteristikami spevu. Zistili sme, že nesúvisí s kvantitatívnymi charakteristikami spevu, ale v prípade D1A aj D2 receptorov koreluje s variabilitou, resp. stereotýpiou piesne. V druhej fáze sme sa zamerali na zisťovanie iných funkcií LArea X, pričom sme využili bilaterálne neurotoxické lézie. Zistili sme, že takéto poškodenie vyvolalo menšie zmeny v tempe spevu a výrazné koktanie u tých vtákov, ktorí opakovali slabiku na konci motívu pred léziou. Toto koktanie sa objavilo už mesiac po poškodení, vyvrcholilo medzi tretím a piatym mesiacom, a čiastočne sa zlepšilo do šiestich mesiacov. Neočakávane sme pritom zistili, že LArea X sa po lézii obnovila, a táto obnova bola do značnej miery zapríčinená inkorporáciou novovzniknutých neurónov. Navyše, nové neuróny v regenerovanej LArea X exprimovali spevom indukovaný proteín ZENK, takže boli funkčné. Z piatich typov neurónov nachádzajúcich sa v LArea X sa nám podarilo identifikovať obnovu najpočetnejšieho z nich - stredných tŕňovitých neurónov. Tieto výsledky naznačujú, že úloha LArea X u dospelých spevavcov súvisí s udržiavaním správneho tempa spevu, variability/stereotýpie a kontroluje prechod z jedného motívu piesne na druhý. Keďže poškodenie bazálnych ganglií u ľudí môže viesť ku koktaniu a léziou indukovaná neurogenéza u cicavcov je oveľa viac limitovaná ako u vtákov, naše výsledky môžu byť dôležité pri pochopení nervových mechanizmov koktania a funkčnej mozgovej obnovy.