Cieľom práce bolo zistiť efektivitu rôznych spôsobov dynamického prideľovania vlnových dĺžok v sieťach WDM-PON. Práca popritom obsahuje teoretický základ technológií potrebných pre tento systém. V tomto náhľade do teórie sú napríklad samotné pasívne optické siete a systémy CWDM, DWDM. Pre získanie prehľadu o rôznych existujúcich algoritmoch statického a dynamického prideľovania vlnových dĺžok sú v práci popísané ich postupy riešenia problému prideľovania vlnových dĺžok. Pre zhotovenie zadania bakalárskej práce bolo nutné naprogramovať simulačný model pre dynamické priraďovanie vlnových dĺžok. Tento simulačný model bol naprogramovaný v prostredí MATLAB a vie simulovať tri rôzne algoritmy pre dynamické priraďovanie vlnových dĺžok, medzi ktorými si môže používateľ vybrať. Proces prideľovania vlnových dĺžok programom je podrobne popísaný niekoľkými krokmi v časti opis programu. Požiadavky pre jednotlivé simulácie sú generované náhodne podľa dát získaných z reálnej siete PON. Práca obsahuje tri programy. Prvý je najjednoduchší, v ktorom sa nedá vybrať používaný algoritmus. Druhý poskytuje opakovanie simulácie päťkrát pre získanie konštantnejších výsledkov a možnosť výberu používaného algoritmu. Tretí program opakuje simuláciu tisíckrát pre získanie čo najkonštantnejších výsledkov, ktoré je možné použiť pre porovnanie vybraných algoritmov. Výstupom programov sú výsledky efektivity využitia prenosovej kapacity vlnových dĺžok, počet použitých vlnových dĺžok a pri prvých dvoch programoch aj grafy znázorňujúce zloženie požiadaviek vo vlnových dĺžkach, respektíve dosiahnuté efektivity v jednotlivých opakovaniach. Na záver je v práci poskytnuté úspešné porovnanie rôznych algoritmov s uvedením ich výhod, nevýhod a náhľad do možností budúceho vylepšenia programu.