Suchom zapríčinená mortalita drevín a porastov sa stáva čoraz závažnejším a častejším dôsledkom meniacej sa klímy. Dopad periód sucha na dreviny bude s predpokladanými vyššími teplotami vzduchu a so zmenou distribúcie zrážok nepochybne ešte výraznejší. To opätovne vyvoláva záujem o poznanie presnej reakcie drevín na stres zo sucha. Najmä prieduchy, ako „senzory“ zmien prostredia a terminálne elementy hydraulického systému, môžu zohrávať kľúčovú úlohu v udržaní vodnej bilancie a v adaptácii drevín na zmeny klímy. Hlavným cieľom predkladanej práce preto bolo určiť odpoveď prieduchov na nedostatok vody a to ako z pohľadu štrukturálneho, tak aj funkčného. Z hľadiska fyziológie je sucho vnímané a signalizované rastlinami rôznymi spôsobmi, ktoré zahŕňajú aj reguláciu otvorenosti prieduchov. Prvým cieľom preto bolo zhodnotiť odbornú literatúru a diskutovať, akú úlohu zohráva kyselina abscisová pri detekcii a signalizácii sucha v rastline. Ďalej bol skúmaný vplyv nedostatku vody na fotosyntézu, parametre výmeny plynov a na syntézu reaktívnych foriem kyslíka, spolu s možnosťami ich odbúravania cez súvisiace morfo-fyziologické ochranné mechanizmy. Tiež sme experimentálne stanovili časovú postupnosť odozvy prieduchov na sucho a identifikovali charakteristiky, ktoré najlepšie vysvetľujú dobu prežitia počas sucha. Pokus sme realizovali na štyroch druhoch ihličnanov z čeľade Cupressaceae (Cupressus sempervirens L., Juniperus communis L., Tetraclinis articulata (Vahl) Mast., Taxodium distichum (L.) Rich), ktoré sa vyznačujú rozdielnou odolnosťou voči vzniku embólií. Zistili sme, že v porovnaní s druhom citlivým na sucho zatváral druh odolný voči suchu prieduchy neskôr, vykazoval nižšie hodnoty bodu vädnutia, mal nižšiu minimálnu vodivosť listu a nižší vodný potenciál, pri ktorom dochádza k 50%-nej strate hydraulickej vodivosti (Ψ50). Ďalej sme potvrdili v literatúre zmieňovanú kritickú hodnotu -4 MPa ako hranicu, pri ktorej dokonca aj dreviny najodolnejšie voči vzniku embólií zatvárajú prieduchy. Definovali sme integrujúci parameter zohľadňujúci kombináciu troch charakteristík: Ψ50, zatváranie prieduchov a minimálnu listovú konduktanciu. Tento parameter opisuje mieru odolonosti voči „vyčerpaniu hydraulickej bezpečnostnej zóny” a zohľadňuje statické aj dynamické zložky tolerancie voči suchu. Hoci rastliny môžu reagovať pomerne rýchlo na krátkodobé výkyvy podmienok prostredia prostredníctvom otvárania a zatvárania prieduchov, dlhodobé rozdiely klímy môžu vyvolať tiež zmeny v ich morfológii. Pre stanovenie morfologickej reakcie prieduchov na zmenené podmienky prostredia sme porovnávali prieduchové a listové charakteristiky deviatich proveniencií buka lesného (Fagus sylvatica L.), ktoré rástli na dvoch provenienčných plochách s kontrastnou klímou (teplejšia a suchšia/chladnejšia a vlhkejšia). Po prenose do nového prostredia vykazovali proveniencie buka lesného vysokú mieru adaptácie aj aklimácie prieduchových charakteristík. Proveniencie rastúce na relatívne suchej výskumnej ploche vykazovali konzistentne nižšie hodnoty prieduchových charakteristík v porovnaní s provenienciami rastúcimi na vlhkejšej ploche. Sledované rozdiely v morfológii prieduchov súviseli s dlhodobou ariditou a teplotou vzduchu v mieste pôvodu proveniencií, a tiež s klímou na provenienčných plochách. Heterogenita klímy a zemepisná šírka miesta pôvodu proveniencií ovplyvňovali výrazne fenotypovú plasticitu prieduchových charakteristík. Navyše, vyššia fenotypová plasticita proveniencií bola asociovaná s vyššou mortalitou v suboptimálnych podmienkach, nie však v priaznivých hydrických podmienkach.