Idea Post-industriálnej Renesancie interpretuje a pomenuváva predstavu o druhom nádychu zabudnutých brownfieldov. Diplomová práca sa sústreďuje na vnímanie pôvodného banského prostredia a jeho prírodných zaužívaných tendencií v kombinácii so súčasnými aspektmi prevádzkových a estetických potrieb. Riešený pozemok a objekt sa nachádza juhovýchodne od mesta Prievidza v tesnej blízkosti dediny Sebedražie. Celý areál baní je od roku 2017 mimo prevádzky. Územie je charakteristické svojou morfológiou, okolitým prostredím a podmanivou prírodou zmiešaných lesov. Diametrálne rozdieľna velkosť monumentálnych industriálnych objektov od ostatného kontextu územia vypovedá o odlišnom využití. Bezprostredné prepojenie s náletovou vegetáciou zásadným spôsobom ovplyvnilo prístup k navrhovanému prostrediu. Územie s riešeným rekonštruovaným objektom má vďaka hlavnej koľajovej linke potenciál novej vlakovej stanice s predstaničným námestím s parkom a charakteru novej, pokračujúcej administratívnej štvrte. Urbanistický koncept sa zaoberá transformáciou územia vo forme širokej škály riešenia funkčného a zážitkového verejného priestoru a jeho rôznych stupňov intimity vo vzťahu so susedným prostredím. Hlavnou koncepciou rekonštrukcie objektu je transformácia interiérového priestoru z viacerých podlaží – na jeden komplexnejší - vertikálny priestor naprieč celou výškou objektu. Svojou krajnou centrálnou polohou v areáli bane a umiestnením na koľajovej linke je budúci charakter budovy definovaný ako polyfunkčný objekt. Jeho programová schéma obsahuje funkciu staničnej haly, gastro služby, administratívnu časť, lofty, cowork, a strešnú záhradu. Avšak všetky tieto funkcie, umiestnené na jednotlivých podlažiach, vytvárajú svojím striedavým prepletaním objemov a programov pomedzi priečne a pozdĺžne trakty pôvodnej oceľovej konštrukcie množstvo priestorových momentov a socializačných javov. Vytvára sa tak schéma “invertnutého“ mestského prostredia v objekte. Zhmotnenie programu v objekte však generuje a ovplyvňuje zároveň koncept sekundárneho urbanistického plánu vertikálneho verejného priestoru. Zásobovacia štruktúra starých dopravníkov je transformovaná do mestských ulíc – verejné tepny prerážajúce monumentálne industriálne objekty naprieč ich technologickou linkou, generujúce urbánny, inkluzívny multifunčný verejný priestor v budove. Diplomová práca sa zaoberá revitalizáciou objektu a jeho okolia v rámci širšieho návrhu pretvorenia priemyselného areálu Bane Cígel na živé fungujúce mesto, ba priam autonómnu republiku, ktorá svojím kontrastom surovej tvrdej priemyselnej architektúry a prírodnej zelene a spleťou navzájom prepojených verejných priestorov a funkcií generujúcim javy spoločnosti pôsobí ako znovuzrodenie, ako druhá šanca pre brownfield, ako renesancia, po ére industrializmu.