Embryonálny vývin jedinca je dynamickým obdobím, počas ktorého sa formuje fyziologický a behaviorálny fenotyp. Maternálne androgény deponované do vajca môžu spôsobiť dlhodobé zmeny vo fenotype potomstva, ktoré vzhľadom na prevládajúce podmienky prostredia môžu mať adaptívny charakter. Aj napriek narastajúcemu počtu prác o dôsledkoch maternálnych androgénov na vývin jedinca, ich mechanizmus účinku je stále nejasný. V našej práci sme na sledovanie účinku maternálneho testosterónu (T) použili experimentálny model prepelice japonskej selektovanej na nízke (LET) a vysoké (HET) hladiny T v žĺtku. Mláďatá týchto línií sme podrobili sérii behaviorálnych testov, v ktorých sme hodnotili sociálne správanie, strachom podmienené správanie a kompetíciu. Naše výsledky poukázali na posun mláďat HET línie bližšie k reaktívnej stratégii prispôsobenia sa. Po experimentálnom zvýšení T vo vajciach LET sme pozorovali posun T ovplyvnenej LET línie opäť smerom k reaktívnej stratégii. Aplikácia T do vajec HET línie neovplyvnila behaviorálnu stratégiu mláďat, ale negatívne ovplyvnila ich sociálnu motiváciu. Reprodukčné správanie LET a HET línie sme posudzovali pomocou kopulačného správania samcov v pároch so samicami z vlastnej a kontrastnej línie a hodnotili sme aj preferenciu samcov a samíc pri výbere partnera z vlastnej alebo kontrastnej línie. LET samce kopulovali viac so samicami z kontrastnej línie v porovnaní s vlastnými samicami a súčasne strávili vo vzájomnej blízkosti viac času v porovnaní so samicami z vlastnej línie, zatiaľ čo u HET samcov sme rozdiely nepozorovali v sledovaných parametroch. V preferencii partnera sme zaznamenali u LET samíc vyššiu preferenciu k samcom z vlastnej línie v porovnaní s HET samcami. HET samice neprejavili preferenciu medzi HET a LET samcami, rovnako ako samce nepreferovali medzi samicami z vlastnej a kontrastnej línie. U dospelých samcov sme pozorovali rozdiely medzi líniami v strachom podmienenom správaní a agresivite. Samce LET línie prejavili agresívnejšie správanie v interakciách s HET samcami, ale mali silnejšiu strachom podmienenú reakciu ako HET samce v teste tonickej imobility. Kognitívne schopnosti sme hodnotili v teste priestorového učenia a teste podmienenej preferencie miesta. U HET samíc sme pozorovali sme horšiu flexibilitu v učení v porovnaní s LET samicami, medzi samcami rozdiel zaznamenaný nebol. Po skončení kognitívnych testov sme u samíc pozorovali neurálnu plasticitu na úrovni proliferácie vo ventrikulárnej zóne, ale rozdiel medzi líniami sme nezaznamenali. Naše výsledky preukázali, že selekcia prepelíc japonských na obsah maternálneho T v žĺtku ovplyvnila fenotyp mláďat aj dospelých jedincov. Maternálna depozícia androgénov do vajca sa preto môže podieľať na formovaní behaviorálneho fenotypu potomstva a pomôcť tak adaptovať sa na prevládajúce podmienky prostredia.

Embryonic development is a dynamic period, during which maternally-derived hormones can shape physiological and behavioural phenotype. Maternal androgens deposited in the eggs can have long-term consequences on offspring phenotype and these changes may be adaptive depending on the prevailing environmental conditions. Despite the growing number of studies about the effects of maternal androgens in birds, the results are often inconsistent and lacking the links to specific physiological mechanisms. Therefore, the aim of the dissertation thesis was to analyse the interactive effects of genetically and experimentally elevated yolk testosterone (T) levels on behaviour and neuroendocrine mechanisms in Japanese quail. We used two lines of Japanese quail selected for low (LET) and high (HET) yolk T levels, which were further experimentally manipulated by in ovo T injection. The chicks hatched from these eggs were subjected to a battery of behavioural tests, in which we evaluated social motivation, fear-related and competitive behaviour. Our results indicated that both genetically and experimentally increased maternal T in the yolk modified behaviour of chicks towards reactive coping style. On the other hand, experimentally elevated T in the egg reduced social motivation of HET chicks to the level of LET chicks. Next, we analysed line differences in male-typical reproductive behaviour and male and female mate preferences in a two-choice test. LET males displayed a higher number of copulations when they were mated with HET than LET females while no differences were found in HET males. In the two-choice test, LET females showed a preference for males from the same over the opposite line, but HET females did not discriminate between LET and HET males. These data indicate that genetically high yolk T deposition is related to higher receptivity and reduced choosiness in female mate preferences in Japanese quail. Final objective of the present thesis was to evaluate the cognitive abilities of the LET and HET lines in the spatial learning and conditioned place preference. We found reduced flexibility in spatial learning in HET compared to LET females and no line differences in males. However, changes in females were not reflected in proliferation rates in the neurogenic ventricular zone of the brain, from which newly formed neurons can migrate to the hippocampus. In conclusion our results demonstrate that genetically determined variation in yolk T levels is associated with different types of behaviour in Japanese quail and yolk T-mediated maternal effects may depend on genetically determined sensitivity and an ability of the embryo to respond to maternal T.