Hlavným zameraním zadania bakalárskej práce bolo urbanistické a architektonické vyriešenie objektu prístavby na voľnom vnútornom pozemku pri Pistoriho paláci, ktorý by doplňoval jeho funkcie, priniesol nové a priblížil ho širšej verjnosti. Hlavnou funkciou objektu je podľa zadania priestor sobášnej siene. Riešená parcela je v úzkom prepojení na samotný objekt paláca, ktorý ju ohraničuje z troch strán. Na tomto pozemku kedysi stál nemocničný pavilón, ktorý bol asanovaný a tým uvoľnil miesto pre nový objekt, ktorý poskytne nové funkcie. Pozemok ako taký je prístupný cez objekt paláca a to len pre osobné a malé nákladné autá. Susedný oporný múr predstavuje ako stavebnú tak hmotovú a vizuálnu bariéru. Na parcele sa nachádza niekoľko vzrastlých stromov, ktoré máme v záujme zanechať, nakoľko sa nachádzame v husto zastavanom území starého mesta. Urbanistické riešenie je zachytené v tom, že novo-navrhovaný objekt drží pôdorysný tvar a umiestnenie bývalého asanovaného objektu. Hlavný vchod je umiestnený čo najviac na os vstupu na parcelu. Objekt centra je dvojpodlažné, no hlavná hmota je skôr skrývaná za krídlo paláca a viditeľná časť je riešená ako terasa, ktorá je prestrešená ľahkou konštrukciou, čo má zanechať dojem kontaktu so zeleňou na vedľajšej vyvýšenej parcele. Celý objekt má mať ľahko čitateľný a ustálený výraz priestoru. Avšak priestor sobášnej siene má o čosi noblesnejší charakter s drevenou podlahou, terasovito stupňujúcim sa stropom a nevšedným dreveným podhľadom. Objekt komunitného centra má jeden hlavný vchod, ktorý vedie do foyer odkiaľ je výťahom prístup na každé podlažie. Rovnako tak je prístup na terasu riešený oceľovou rampou, ktorá zabezpečuje jej bezbariérovosť. Tým pádom je celá budova bezbariérová.