Obsahom zadania záverečnej bakalárskej práce bol komplexný návrh novej budovy na nádvorí Pisztoryho paláca na Štefánikovej ulici v bratislavskom Starom Meste. Z typologického hľadiska ide o menšiu občiansku budovu slúžiacu verejnosti, podľa možnosti čo najrôznejším skupinám. Pridanou hodnotou navrhovanej budovy je spoločenská sála s rôznym využitím. Súčasťou zadania je aj revitalizácia priestoru nádvoria. Pri návrhu bolo zohľadnených viacero aspektov. Poloha v centre mesta a blízkosť vlakovej stanice zabezpečujú určitý pohyb a prísun ľudí v lokalite. Na druhej strane vzniká problém so statickou dopravou v lokalite. Preto je vhodná orientácia pre skupiny využívajúce na pohyb po meste prevažne mestskú hromadnú dopravu, bicykel či chôdzu. Pôvodný zámer sobášnej siene sa z tohto dôvodu javil nevhodný. Dôležitým aspektom je umiestnenie priamo nádvorí, v tesnom kontakte s Pizstoryho palácom, národnou kultúrnou pamiatkou. Postavený bol koncom 19. storočia. Pôvodne k nemu patrila rozsiahla záhrada, stúpajúca až k Slavínu. V súčasnosti palác slúži verejnosti ako komunitné centrum a v roku 2017 prešiel objekt rekonštrukciou. V priestore nádvoria bola v minulom storočí postavený blok-D nemocnice MVSR. Tento pôvodne dvojpodlažný objekt je momentálne asanovaný a jeho približná poloha je predmetom výstavby. Nová budova predstavuje v historickom prostredí novotvar. V kontexte historickej architektúry som preto zvolil kubický tvar a neutrálny výraz architektúry. Dá sa hovoriť o dvoch celkoch – prevažne transparentnej fasáde na prvom nadzemnom podlaží a maximálne nepriehľadnej na druhom. Nesnaží sa okolitým starším budovám konkurovať a dodržuje si potrebný odstup – priestorový aj výrazový. Ďalším determinantom pri návrhu bol terén. Nádvorie je zo západnej strany ohraničené oporným múrom, ktorý prekonáva výškové prevýšenie približne štyri metre. Na vyvýšenej strane v súčasnosti prebieha stavebná činnosť, ktorej výsledkom by okrem podzemných garáží mal byť park. Navrhovaná budova komunitného centra teda predstavuje potenciál na budúce prepojenie dvoch atraktívnych verejných priestorov – nového parku a revitalizovaného nádvoria paláca s možnosťou ďalšieho prepojenia na Štefánikovu ulicu. Z tohto dôvodu som umiestnil spoločenské priestory s vyššou svetlou výškou na prvé nadzemné podlažie, vďaka čomu sa druhé nadzemné podlažie dostáva do úrovne prevýšenia. Z dispozičného hľadiska sa objekt delí na tri pomerne rovnomerné celky. Stredný trakt je spojovací, nachádza sa tu vstup, komunikácia, schodisko, výťah a hygienické zázemie. Vstup 7 je umiestnený takmer na stred objektu, z osi vstupného portálu paláca. Krajné celky predstavujú prevažne väčšie priestory s rôznym využitím. Nosný systém budovy tvoria nosné železobetónové steny, monolitické stropy a železobetónové stĺpy na prvom nadzemnom podlaží, vďaka čomu vzniká spomínaný kontrast transparentnej a netransparentnej časti. Budova je zakladaná na bielej vani, čiastočne podpivničená.